Bardejovčania majú problém s triedením odpadov aj bioodpadmi. Radnica chce budovať regionálnu kompostáreň.
BARDEJOV. Primátor Boris Hanuščak (Smer) začiatkom roka avizoval, že v krátkej dobe by mala radnica predstaviť nový model fungovania odpadového hospodárstva v meste.
„Predpokladám, že dva roky to ešte vydrží a potom prídeme s novým spôsobom fungovania. Momentálne hľadáme finančné zdroje, pretože to nebude ľahké. To, čo sa stalo pred desiatimi rokmi, bola vtedy jediná možná cesta,“ povedal na januárovom zastupiteľstve.
Reagoval na slová hlavného kontrolóra mesta, že akciová spoločnosť Ekobard, ktorá od roku 2006 zabezpečuje odvoz a spracovanie odpadu v Bardejove, je pred krachom.
Odpadový karusel
Mesto má v Ekobarde 34-percentný podiel, dve tretiny vlastní akciová spoločnosť Dúha, ktorá prostredníctvom svojej dcérskej spoločnsti Ekočergov, a. s. vlastní aj skládku odpadu v Bartošovciach, na ktorej mestské odpadky končia.
Bardejovčania platia za odpad 27,01 eura na osobu, jeden z najvyšších poplatkov na východnom Slovensku.
Aj keď mesto zaplatí Ekobardu ročne viac ako milión eur za odvoz a spracovanie priemerne 12-tisíc ton komunálneho odpadu, jeho triedenie, separácia ale aj zhodnocovanie bioodpadu funguje nedostatočne.
Riaditeľ Ekobardu Peter Minarčík vysvetľuje, že mesto pred desiatimi rokmi pri zakladaní spoločnosti vložilo do základného imania Ekobardu 1 100-litrové kontajnery a tri zberové autá. Tie museli pre nevyhovujúce parametre ihneď predať, odpísať a kúpiť nové. Preto sa hneď pri štarte dostali do červených čísel.
Podľa Minarčíka mesto navyše v tom čase pri vyhlasovaní verejnej súťaže v zadávacích podmienkach neposkytlo relevantné vstupné údaje týkajúce sa množstva ton odpadu a počtu manipulácií veľkoobjemových kontajnerov.
Žiadna panika
To, že obyvatelia Bardejova majú vysoký poplatok, podľa Minarčíka vidia iba ľudia, mesto ale spoločnosti platí dosť nízku cenu za službu, ktoré im poskytuje.
„Musíme robiť za nízku cenu pri dvojnásobne zvýšených prevádzkových nákladoch. Ak by sme nechodili naviac, preplnené by boli všetky koše a kontajnery po sídliskách. Zo strany mesta to bolo na začiatku dosť podcenené,“ dodáva.
Mesto sa podľa neho proti tomu bráni, pretože si je vedomé, že má dobrú cenu.
„My nie sme rozpočtová organizácia ako napríklad mestský podnik služieb Bapos, kde ak na konci roka chýba napríklad 100-tisíc eur, tak im ich mesto jednoducho dá z mestskej kasy. Nám tieto peniaze nikto nedá.“
Podľa Minarčíka ale zatiaľ nie je dôvod na paniku. „Svoje záväzky si plníme, spoločnosť funguje, je živá a zatiaľ nie je dôvod na to, žeby sme mali skrachovať. Aj keď tento stav trvá už dlhšie, pomaly sa dostávame do kladných čísel,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
