Hneď po škole sa prihlásil do urbanistickej súťaže na riešenie sídliska Obrancov mieru v Bardejove a vyhral ju. Rok pracoval ako úradník na oddelení územného plánovania, potom si otvoril vlastný ateliér. Frustrácia z vývoja Slovenska 90. rokov, túžba spoznať svet a naučiť sa jazyk rozhodli, že spolu s manželkou odišiel do Kanady a začínal odznova. Úspešný architekt Miloslav Olejár (43) sa aj po pätnástich rokoch do Bardejova stále vracia. Má mu čo povedať a chce mu pomôcť.
BARDEJOV. „V Kanade žijeme už takmer pätnásť rokov, väčšinu roka som tam, no ateliér mám aj v Bardejove a snažím sa robiť rôzne aktivity aj tu,“ hovorí Milo Olejár.
Na začiatky v Kanade si spomína veľmi živo. „Bolo to ťažké hlavne psychicky. Samozrejme, že čakáte, že to nebude ľahké, ale zvykne to byť ešte ťažšie ako je človek pripravený. Poviem to inak. Vedel som, že budem musieť začínať od nuly, ale v Kanade majú stupnicu vo Fahrenheitoch, kde je nula oveľa nižšie,“ zažartuje o začiatkoch za Atlantikom.
Tri mesiace bývali s manželkou u spolužiaka, kým si v Toronte našli vlastný nájomný byt. Do profesie sa musel Milo etablovať ešte raz so všetkou parádou.
Nový vodičský preukaz, zložité uznanie slovenského vzdelania, povinná päťročná prax, získanie miestnej licencie architekta.
Pred dvoma rokmi sa osamostatnil a začal v ateliéri v meste Brantfort blízko Toronta robiť na seba. Otvoril si aj ateliér v Bardejove, kde zamestnáva niekoľko ďalších architektov.
„Získanie oficiálneho statusu kanadského architekta mi trvalo dosť dlhý čas, no mal som šťastie, že som od začiatku pracoval v profesii. Samozrejme najprv človek pozerá viac na to, aby s nejakým príjmom vôbec prežil,“ hovorí.
„Aj keď mi to zo začiatku dávalo aj ekonomický zmysel, slovenský ateliér som založil trochu aj z nostalgie. Stále sa cítim v Bardejove doma, takto mám dôvod tu chodiť častejšie a pomáha mi to udržiavať kontakt so slovenskou realitou a niekedy aj robiť zaujímavé veci,“ dodáva.
Práca architekta na Slovensku a v Kanade sa podľa neho veľmi nelíši.
„Mám pocit, že architekti v Kanade sú priamo zodpovední za viac technických vecí. Neexistuje tam napríklad profesia projektanta. Architekt síce má kresličov, ktorí mu technicky pomáhajú a veci rozumejú, ale za celý projekt od začiatku do konca je zodpovedný on. Je zodpovedný dokonca aj za požiarnu ochranu v budove.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
