Český huslista Pavel Burdych a slovenská pianistka Zuzana Berešová otvorili šieste hudobné leto Bélu Kélera v Bardejove.
BARDEJOV. Znalec vážnej hudby a gymnaziálny učiteľ Peter Bubák sa zaoberá životom a dielom bardejovského skladateľa Bélu Kélera niekoľko rokov. Už šiesty rok dramaturgicky pripravil festival Kultúrne leto Bélu Kélera.
Na štvrtkovom otváracom koncerte zazneli Kélerove skladby v podaní Československého komorného dua Burdycha a Berešovej.
„Spoločnosť Bélu Kélera sme minulý rok založili na to, aby sme si uctili pamiatku nášho rodáka, ktorý sa tu v roku 1820 narodil, oživovali jeho hudobnú pozostalosť, šírili jeho dielo a vydávali notové materiály a CD-čka tohto majstra,“ uviedol Bubák Kélerov hudobný sviatok pred prvým koncertom.
Béla Kéler dosiahol v Európe obrovské uznanie, až také, že významný skladatelia ako Brahms a Bruckner upravovali jeho diela.
„No ani dnes nie je ešte jeho dielo dosť neznáme. Keď zomrel, svoju pozostalosť odkázal Bardejovčanom. Veril, že sa o jeho dielo a noty postarajú. Celkom sa tak nestalo a preto sa o to snažíme dnes my už šiestym kultúrnym letom skladateľa, dirigenta a huslistu Bélu Kélera,“ vysvetlil Bubák.
Domáci aj orchester
Tento rok odznie v Astórii v Bardejovských kúpeľoch šesť koncertov. Kéler písal väčšinou pre veľký orchester, na posledný z koncertov sa organizátorom podarilo získať košickú Štátnu filharmóniu.
„Keďže v 19. storočí sa nepočúvali gramoplatne a televízia, ale muzicírovalo sa doma, Béla Kéler vypracoval skoro všetky skladby aj pre klavír a husle, takže aj naše koncerty sú takto rozvrhnuté. A snažíme sa presadzovať domácich interpretov. Na dvoch koncertoch budete počuť mladú a veľmi talentovanú huslistku, Bardejovčanku Andreu Astrabovú. Na samostatnom piesňovom recitáli sa predstaví sólistka opery Moravsko-sliezskeho národného divadla v Ostrave Marianna Pillárová, rodáčka z blízkeho Kľušova pri Bardejove,“ dodáva Bubák.
Bardejovský či Uhorský tanec?
Traduje sa, že Johannes Brahms ukradol Bélovi Kélerovi tridsaťdva taktov z jeho Bardejovského spomienkového čardáša, ktorý vo štvrtok odznel ako prídavok aj na otváracom koncerte Kélerových skladieb. Podľa Bubáka však nešlo o krádež v pravom slova zmysle.
„Akousi zvláštnou zhodou okolností sa nevie, že Brahmsove Uhorské tance nie sú všetky originálnymi skladbami. Prvých desať tancov, okrem siedmeho, sú totiž úpravy iných autorov,“ hovorí dramaturg.
„Piaty tanec Johannes Brahms prebral od Bélu Kélera. Áno, bol to jeho Bardejovský spomienkový čardáš a v skutočnosti je tých tridsaťdva taktov naozaj prebratých. Ibaže sa vo všeobecnosti o tom nevie. Brahms navyše tieto skladby neopusoval, teda neoznačil ich ako svoje vydanie. To naznačuje, že ich nepovažoval za také dôležité,“ vysvetlil Bubák.
Fakty
Kto bol Béla Kéler
Béla Kéler, vlastným menom Albert Paul von Kéler sa narodil 13. februára 1820. Pochádzal zo 14 detí šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny.
Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom. Silná láska k hudbe ho však nakoniec priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien.
V roku 1854 prijal ponuku na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojím temperamentným Sturmgalopom a začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou.
Neskôr pôsobil ako vojenský kapelník v 10. pešom pluku grófa Mazuchelliho. Natrvalo sa usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol kúpeľný orchester.
Koncertoval po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku. S ľahkosťou komponoval svetlom a optimizmom prežiarenú hudbu, plnú omamne krásnych melódií a temných harmónií.
Bol nesmierne pracovitý a celý svoj plodný život zasvätil hudbe. Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. Z nich si vieme urobiť podrobný obraz o množstve a repertoári jeho koncertov. Napríklad roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.
Zložil 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejov je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.
Kéler venoval rodnému mestu Bardejovský spomienkový čardáš, valčík Na krásnom Rýne spomínam na teba op.83, ale i niekoľko ďalších skladieb.
O jeho láske k rodisku svedčí i skutočnosť, že v rozsiahlom testamente poručil celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu. Veril, že jeho krajania nedopustia, aby sa na jeho hudbu zabudlo.
Zomrel vo Wiesbadene 20. novembra 1882 vo veku 62 rokov, kde je aj pochovaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
