V areáli hanušovského múzea vyrástol archeopark

HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Hanušovce nad Topľou turisti vyhľadávajú čoraz častejšie. Na svedomí to má novinka - ´živý´ archeopark, v susedstve tunajšieho múzea.

Areál obohnaný drevenou palisádou ukrýva päť starobylých obydlí. Vytvorili ich podľa nájdených artefaktov z východného Slovenska. Pri výstavbe použili prírodné materiály a staré techniky.

"Paleolitický objekt je podľa nálezu z Tibavy, chata z mladšej doby kamennej je replikou nálezu z Košíc, obydlie z mladšej doby bronzovej kopíruje pôdorys domu z Nižného Hrušova, keltský objekt má zasa predlohu na lokalite Zemplín z mladšej doby železnej a slovanský zrubový dom je postavený podľa čiastočne zachyteného pôdorysu objektu zo Skrabského," ozrejmuje Mária Kotorová Jenčová, riaditeľka Vlastivedného múzea (VM) v Hanušovciach.

Archeopark spadajúci pod VM je vo svojej podobe ojedinelý v rámci Slovenska.

Návštevníkov prevádza dejinami v rozpätí 30 000 rokov.

Od začiatku sa prezentuje ako živý organizmus, návštevníkom ponúka ukážky starých či zabudnutých remesiel.

Predstavujú ich múzejníci odetí v dobových kostýmoch.

Žena slovanského veľmoža. Stvárňuje ju Mária Kotorová- Jenčová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou.

Turisti sa vracajú

V areáli už zorganizovali viacero podujatí, v príprave sú ďalšie. Počas rôznych akcií si môžu návštevníci archeoparku poťažkať repliky starých zbraní a nástrojov, popracovať s nimi, požičať si od múzea dobové oblečenie, dokonca aj stráviť noc v niektorom z obydlí.

Nová atrakcia prinavrátila Hanušovciam turistov.

"Prepojenie kamenného múzea a archeoparku je šťastné, hovoria o tom naše doterajšie skúsenosti. Vdýchli sme archeologickým nálezom v podobe replík život a toto nikde na Slovensku nie je možné," podčiarkuje Kotorová Jenčová.

Vzácna Venuša

Vlastivedné múzeum získalo novú atrakciu trocha v predstihu k svojim 40. narodeninám. Za desiatky rokov sa mu podarilo zhromaždiť vyše 22 000 zbierkových predmetov. Predstavujú ich viaceré expozície.

Možno v nich nájsť poklady strieborných mincí, zuby mamuta, ale aj unikátne skameneliny treťohorných rýb z neďalekej obce Bystré.

"K našim najcennejším exponátom určite patrí plastika neolitickej Venuše. Ide o predmet z polovice 5. tisícročia pred Kristom. Je to jednoznačne najstaršie výtvarné zobrazenie človeka vo Vranovskom okrese, a pokiaľ viem, tak aj v Prešovskom kraji. Našla sa v Sečovskej Polianke," dopĺňa riaditeľka múzea.

Spomedzi tisícov vzácnych exponátov vyberá ešte jeden. Je ňou bronzová spona na spínanie šiat, ktorú našli archeológovia pri výskume pod čičvianskym hradom.

"Je krásna a stále funkčná. Dokladá nám nespochybniteľne prítomnosť Keltov na našom území. Pochádza z polovice 3. storočia pred Kristom."