Naj Prešova: Mesto v sebe ukrýva veľa exkluzivity

Metropola Šariša ukrýva ozajstné skvosty. Predstavujeme niekoľko Naj Prešova. Od najstaršieho námestia po najsladší objav.

PREŠOV. Najbájnejšia legenda o Prešove hovorí o tom, že názov mesta Prešov vznikol v 12. storočí. Vtedajší uhorský kráľ Belo II. so svojou družinou prenasledoval synovca Boriča, obvineného zo zrady a pritom sa sám stratil.

„Keďže bol slepý, nevedel nájsť cestu ani družinu, a tak čakal, kým ho verní rytieri nájdu. Hlad i smäd pritom zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho napokon našli, rozhodol sa pomenovať toto miesto podľa jahôd – Eperjes, keďže eper v maďarčine znamená jahoda,“ informovala sprievodkyňa Darina Petranská.

Táto legenda je však málo pravdepodobná a bola skôr účelová. Na erbe mesta sú znázornené tri kvety. „Dobový kronikár v preklade Bela Kleina - Tesnoskalského v kronike píše, že na erbe, ktorý Prešov užíva dodnes, sú tri ruže, a nie jahody. Spor jahody verzus ruže dodnes rezonuje medzi historikmi,“ zdôraznila D. Petranská.

Najsladší objav v meste

Lekárnik Ján Samuel Gerttinger ako prvý v Uhorsku začal robiť pokusy s výrobou cukru z cukrovej repy.
„Otec Jána Samuela bol veľkoobchodník a považovali ho aj za alchymistu a slobodomurára. Gerttinger začal experimentovať s výrobou cukru a chcel v Prešove vystavať cukrovar s kapacitou pokrývajúcou dopyt po cukre v celej Šarišskej župe. Plánoval postaviť cukrovary aj v iných župách. Cukor chcel vyrábať z cukrovej repy, dovtedy sa sladilo trstinovým medom,“ povedala sprievodkyňa Andrea Sivaničová.

Očkovanie vyskúšal na vlastných deťoch

Najriskantnejší objav urobil prešovský rodák Ján Adam Rayman začiatkom 18. storočia. „V dejinách medicíny je známy predovšetkým tým, že očkovanie proti kiahňam vyskúšal na svojej dcére a neskôr aj synovi. Ako prvý na európskom kontinente očkoval proti tejto zákernej chorobe, ktorá kosila v tých časoch ľudí.“

Prešov stráži i kópiu Turínskeho plátna

V gréckokatolíckom Chráme svätého Jána Krstiteľa je vedľa biskupského kresla Turínske plátno. Do Prešova ho priviezli v roku 2003. Prešovskej katedrále ho darovala spoločnosť priateľov východných cirkví AMCOR z Turína. Turínske plátno má súvis práve s utrpením Ježiša Krista. Podľa tradície ide o plátno, do ktorého bolo podľa židovských zvyklostí zavinuté mŕtve Ježišovo telo potom, ako ho sňali z kríža. „Je dlhé 4,37 a široké 1,1 metra.“ V tomto chráme sa ukrýva i najtmavšia madona.

Najexotickejší strom prišiel až z Číny

Prešovský botanický šperk je ginko dvojlaločné. Rastie v prešovskej Záhrade umenia. Jeho predkovia žili ešte s dinosaurami pred 200 miliónmi rokov. Je to nevšedný zástupca rastlinného rodu, ktorý biologicky nepatrí ani medzi ihličnaté, ani listnaté dreviny, ale považuje sa za dôkaz ich vývojového prepojenia.

„Má prastarý rodokmeň, v geologickom vývoji Zeme bolo najviac rozšírené v druhohorách. Najviac fosílií ginka sa našlo v Číne, preto sa za jeho pôvodnú domovinu považuje juhovýchodná Ázia,“ uviedla Viera Ježíková z Mestského úradu v Prešove.

pk_najpo2_ginko_cor.jpg_r8910_res.jpg

Ginko biloba. Tento strom rastie v Záhrade umenia. Foto: Veronika Čorňáková

Najstarší mníšsky rád v meste boli Karmelitáni

Františkánske námestie je najstaršie námestie v Prešove. „Spolu so Slovenskou ulicou aj najstaršia lokalita trvalo osídlená už od raného stredoveku,“ prezradilaAndrea Sivaničová. Kláštor sa nachádza na mieste areálu kostola svätej Trojice z 11. storočia, ktorý užívalo pôvodné slovenské obyvateľstvo. V 14. storočí ho mesto poskytlo karmelitánom z Poľska. „Tí boli prvý mníšsky rád, ktorý sa usadil v Prešove,“ doplnila Petranská.

Františkánske námestie Tu sídlili kedysi Karmelitáni. Foto: Veronika Čorňáková

Fasáda Klobušického paláca je bohatá na tvary

Najskvostnejšia fasáda je na paláci Klobušických. „Baroková budova bola prestavaná začiatkom 20. storočia, hlavná fasáda však zostala zachovaná v pôvodnom výraze. Nádherný štukový dekor nemá na východnom Slovensku paralelu. Istá podobnosť je badateľná v Spišskej Novej Vsi, v budove múzea. Fasáda Klobušických paláca je plastická, dynamická, charakterizovaná bohatosťou tvarov. Akcent fasády sú dva medailóny, v ktorých je výjav Zvestovanie Panne Márii,“ konštatovala Petranská. Ako povedala, fasáda je veľmi rozmanitá, pestrá, sú tu ovocné a kvetinové girlandy, medailóny s hrajúcimi sa putti a predovšetkým erb Klobušických s napnutou tetivou.

Fasáda paláca Klobušických. Dnes je to budova Krajského súdu. Foto: Veronika Čorňáková

Najchýrnejšia fontána mesta

Neptúnovu fontánu na námestí dal postaviť židovský obchodník Marek Holländer. A čo ho k tomu viedlo? Jemu sa ako prvému židovi podarilo uviesť do praxe reformu Jozefa II., známu ako tolerančný patent.
„Práve táto reforma zrovnoprávnila všetkých občanov v krajine a aj židia získali slobodu pre svoje vierovyznanie. Dôležité bolo, že získali aj právo usadiť sa v meste a kúpiť si tu nehnuteľnosť. Dovtedy sa síce mohli v meste Prešov zúčastňovať trhov, avšak po zotmení museli mesto opustiť. Šikovný Marek Holländer si ako prvý žid kúpil v Prešove dom a z vďaky venoval potom mestu Neptúnovu fontánu,“ opísala príbeh fontány D. Petranská.

Sochu boha mora Neptúna zhotovil v roku 1826 košický sochár Vincent Staviarský.