Z dreveného chrámu v Hutke sa zachovali len predmety

Hodnotná architektúra kostola bola úplne zničená počas 1. svetovej vojny v roku 1915.

V severovýchodnej časti okresu Bardejov, pri poľskej hranici, leží malá obec Hutka s charakteristickým názvom vystihujúcim nielen jej hospodársku orientáciu, ale aj veľkosť (aj dnes má len asi 80 obyvateľov). Obyvatelia tejto podhorskej dediny si tak mohli v 18. storočí dovoliť postaviť iba drevený chrám, ktorý však obsahoval väčšinu tradičných ozdobných prvkov nesúcich sa v duchu baroka. O tom, že Hutka ekonomicky nerástla ani v 20. storočí svedčí výstavba rovnako len dreveného chrámu po zániku starého.

HUTKA. Obec vznikla v druhej polovici 16. storočia, keďže v zázname z roku 1588 bola označená ako nová, založená teda krátko predtým.

V roku 1600 obyvatelia „Vollia Hutta“ ešte neplatili dane. Z názvu vyplýva, že ju založili sklárski hutníci podľa zákupného práva. Pomenovanie „Voľa“ sa totiž zvyklo používať na označenie obcí vzniknutých na základe zákupného práva.

Písomnosti zo 16. – 17. storočia nesvedčia o tom, žeby sa v Hutke nachádzal kostol. Jej obyvatelia si prvý chrám vybudovali zrejme až v 18. storočí, predtým sa tam snáď nachádzala kaplnka.

V roku 1726 sa na schôdzi Makovického dekanátu v Cernine zúčastnil aj farár Andrej Poljanszky z Hutky, čo naznačuje, že v obci bola nielen farnosť, ale aj chrám. Ten je ako drevený a „v primeranom stave“ opisovaný vo vizitácii z roku 1746.

Podľa vizitácie z roku 1814 boli už vo filiálnom kostole dva zvony a patronátne právo mal gróf František Dessöwffy.

Kostol bol vybudovaný na severnom okraji obce, na kopci (385 m n. m.) v rámci južného výbežku hraničného hrebeňa Ondavskej vrchoviny.

Kostol vznikol ako trojvežová stavba

Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominika Sabola, gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána vznikol ako trojpriestorová, trojvežová stavba s orientáciou východ – západ. Zrubová konštrukcia bola postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke, ktorá vyrovnávala sklon terénu.

„Najvyššia veža bola na západnej strane, nad babincom. Mala štvorcový základ a po stranách sa nachádzali bočné obdĺžnikové priestory zakryté pultovými strechami. Do úzkej vstupnej predsiene a aj z predsiene do babinca viedli jednoduché pravouhlé vstupy. Veža smerom nahor sa zužujúcej stĺpovej konštrukcie mala zrejme tri alebo až štyri podlažia, vzájomne oddelené trámovými stropmi. Bola najvyššou časťou objektu, čo bol aj architektonický zámer jej zdôraznenia ako samostatnej časti vedľa centrálne riešenej lode a svätyne. V stenách najvyššieho podlažia veže boli umiestené pravouhlé ozvučnicové otvory ukončené oblúkom. Toto poschodie bolo v rámci fasád zvýraznené krátkymi pultovými strieškami na všetkých stranách. Vežu ukončovala stanová strecha s vysokou osembokou laternou s kužeľovou strechou a veľkým dvojramenným kovovým krížom,“ popísal zaniknutú pamiatku Dominik Sabol.