Učiteľka na dôchodku Elena Šafránková (97) si pred pár dňami pripomenula výročie sobáša s nebohým manželom. Po 73 rokoch sa vrátila do kaplnky, v ktorej ju oddal samotný biskup Gojdič. A to len preto, že dvaja kňazi mali medzi sebou spor. Stále ho má v živej pamäti ako muža zlatého srdca.

PREŠOV. Gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča vyhlásil v roku 2001 pápež Ján Pavol II. za blahoslaveného.

Dodnes žijú veriaci, ktorí ho majú v živej pamäti. Jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej Gréckokatolíckej cirkvi poznali ako verného, oddaného, rozhodného človeka a zástancu slabých.

Takto ho vníma aj pani učiteľka Elena Šafránková, ktorú má naň navyše silné osobné spomienky.

Nedávno si pripomenula výročie sobáša so svojím dnes už nebohým manželom. Po 73 rokoch znovu vstúpila do biskupskej kaplnky. Práve tu ju s manželom Štefanom blahoslavený biskup zosobášil. Pritom všetko malo byť inak.

Oddal ich sám biskup v súkromnej kaplnke

Elena a Štefan sa rozhodli, že sa vezmú a chystali svadbu. Tu si ich dal, niekedy na prelome júla a augusta 1942, predvolať biskup na svoj úrad. Trochu s obavami predstupovali pred vladyku Gojdiča, lebo nevedeli, čo sa deje.

„Biskup si nás posadil a po rusínsky povedal, že môj duchovný pastier z Prešova a kňaz z Ľutiny sa dostali do sporu, lebo obaja nás chceli sobášiť,“ vraví pani Elena.

Nevedeli, či ide o vážny spor alebo prekáračku, veď s oboma kňazmi vychádzali dobre. Biskupovi sa to však nepozdávalo a rozhodol sa preto zakročiť. Umne a diplomaticky.

„Opýtal sa nás, čo by sme povedali, keby nás oddal. Ten veľký človek, ktorého si každý vážil a rešpektoval jeho názor, sa nás zdvorilo pýtal, či by nás nemohol zosobášiť on. Boli sme zaskočení, ale veľmi poctení a šťastní,“ spomína Elena Šafránková.

A to nebolo všetko. Keďže boli prázdniny a dovolenky, nemal asistenciu na sobáš v chráme, tak ponúkol mladým snúbencom, že obrad bude priamo v jeho súkromnej kaplnke.

Po 73 rokoch sa opäť vrátila na miesto svojho sobáša do priestorov dnešného arcibiskupského úradu.

Nácvik divadla v meštianskej škole (šk. r. 1933-34). Pomáhal pri ňom aj vladyka, budúca učiteľka Elena Ivanovičová (neskôr Šafránková) posledná v strednom rade vpravo. Foto: Rodinný archív