HERTNÍK. Prvopočiatky folklórnej skupiny z Hertníka, okres Bardejov, siahajú až do obdobia prvej republiky.
Rodák z Hertníka Karol Pekár bol na vojenskej službe v Čechách a tam ho zaujalo, že skoro každý český chlapec vie hrať na nejaký hudobný nástroj. Tak vznikla myšlienka, ktorú dnes ďalej rozvíja nevidiaci učiteľ hudby Ľudovít Kašprik.
"Pekár sa naučil hrať na husliach a zaumienil si, že v Hertníku založí ľudovú hudbu. Ešte pred vojnou tu vznikla sláčiková muzika. Neskôr sa k nemu pridali ďalší, ako napríklad Ján Sabol. Nasledovali speváci a tanečníci a v roku 1953 táto skupina zvíťazila na súťaži v Strakoniciach," spomenul začiatky terajší vedúci folklórnej skupiny Kašprik.
Táto generácia udržiavala súbor až do roku 1989, kedy vzniká prvá televízna nahrávka hudobného pásma "Sekerečka" o starom spôsobe spracovania dreva a výroby šindľov.
Generácia zakladateľov zostarla a zmenili sa aj ekonomické pomery v krajine.
Vedenie obecného úradu začiatkom 90. rokov oslovilo učiteľa hudby z bardejovskej ľudovej školy umenia, či by nechcel prevziať folkloristov.
"Bývali sme s manželkou v Bardejove, ale ja som sa tu narodil a stále ma to ťahalo domov. Tak sme si postavili dom a presťahovali sa do rodnej dediny. Ponuku viesť folklórnu skupinu som s potešením prijal," hovorí učiteľ hudby.
Hudbe venoval celý život
Pán Ľudovít sa hudbe venuje celý svoj život. Jeho zdravotné problémy sa objavili už v detstve. Keďže mal vážne problémy pri učení v riadnej škole, rodičia si nechali poradiť a zapísali ho do školy pre zrakovo postihnutých v Levoči.
"Po škole som pokračoval v štúdiu na špeciálnom konzervatóriu v Prahe, ktoré bolo jedinečné tým, že ho navštevovali žiaci s poruchami zraku, a to nielen z Československa, ale aj z Poľska a Bulharska. Zmaturoval som, urobil som si nadstavbu a vrátil sa do Bardejova," spomína si Kašprik.
V bardejovskej ľudovej škole umenia a neskoršej základnej umeleckej škole pracoval vyše 40 rokov. Mladých talentovaných žiakov vyučoval v hre na klarinete, akordeóne i zobcovej flaute.
Posledné roky pôsobil v rodnej obci, kde mala základná umelecká škola detašované pracovisko. Tu sa venoval ročne približne 20 žiakom z okolia Hertníka a popri tom manažoval a viedol folklórnu skupinu.
"Chodil som po dedine, navštevoval starších ľudí a zháňal som pesničky. Tí ľudia už poumierali a je čím ďalej ťažšie niečo nové objaviť. Ale zato sa nám podarilo a mohli sme vydať dve CD," hovorí 67-ročný dôchodca.
Dnes má folklórna skupina 15 členov a hoci sú problémy so schádzaním sa a skúškami, stále to ťahajú v tom istom zložení s malými obmenami už 22 rokov.
Má aj iné záľuby
Nevidiaci učiteľ hudby a folklorista však má aj iné záľuby. Rád chodí na turistiku a jeho priatelia z klubu hovoria, že zvláda aj náročné trasy.
"Človek sa naučí žiť s hendikepom, hlavne keď má okolo seba ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť. Často som hrával v sprievodoch a pochodoval s hudobníkmi po uliciach, naučil som sa to. A veľmi rád jazdím v tandeme na bicykli," hovorí Ľudovít Kašprik.
Zo všetkého najradšej má však hudbu a tej sa upísal na celý život. Je rád, keď sa darí folklórnej skupine a teší sa z úspechov svojich žiakov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
