HERTNÍK. Dominantou hornošarišskej obce Hertník, okres Bardejov, je starý kaštieľ, ktorý dal v polovici 16. storočia postaviť šľachtický rod Forgáčovcov. Táto pamiatka je vyobrazená aj na obecnom erbe.
Sídlo tamojších zemepánov údajne vyrástlo na mieste, kde kedysi stával drevený hrad. Práve ten mal poskytovať útočisko oddielom Jana Jiskru z Brandýsa v čase husitských vojen.
Kaštieľ postupne menil vlastníkov až nakoniec v 20. storočí došlo k rozdeleniu pozemkov a ich rozpredaniu.
Objekt sa stal po vojne majetkom štátu.
Dnes je zrekonštruovaný, má ho v prenájme nezisková organizácia. Tá zabezpečila moderné vybavenie domova sociálnych služieb, ktorý je viac ako 20 rokov domovom zdravotne postihnutých spoluobčanov.
"Viete, ako to niekedy bývalo s takýmito historickými budovami. Sídlili v nich družstvá, odkladalo sa tu všetko, čo sa dalo. Tu konkrétne sa nachádzali sklady textilu. Kaštieľ bol poškodený a hrávali sa tu deti z dediny," hovorí Vlasta Blajsková, ktorá je spolu s manželom Antonom zakladateľkou i prevádzkovateľkou integračného zariadenia v Hertníku.
"Rekonštrukciu začal robiť Obvodný úrad v Bardejove a plánovalo sa tu otvoriť sociálne zariadenie. Ďalšie úpravy sme realizovali po našom príchode a postupne ich doťahujeme, aby sme vytvorili klientom čo najlepšie podmienky," hovorí Blajsková.
Majú šesťdesiat klientov
Dodáva, že jej manžel pri zakladaní domova dbal na to, aby vzniklo zariadenie zodpovedajúce súčasnej dobe.
Tak tu dnes žije vyše 60 ľudí s kombinovaným postihnutím, rôzneho pohlavia i veku.
Ak by si návštevník chcel prezrieť túto historickú pamiatku z nádvoria, alebo jej bezprostredné okolie, prevádzkovatelia mu nebudú brániť, stačí sa iba ohlásiť.
Staré praktiky uzatvoreného zariadenia, kde sa nedá dostať, tu neuznávajú.
"Od začiatku, ako sme tu, tak sme mali brány otvorené. Ľudia zvonku nemali pocit, že by tu bolo niečo tajné a zvláštne a aj klienti sem-tam trošku vyšli von, popozerali sa a nikdy nebol žiaden problém. Nakoniec sme integračné centrum, prečo by sme sa mali zamykať," vysvetľuje zakladateľka organizácie.
Doplnila, že klienti, ktorým to ich zdravotný stav dovolí, sa môžu venovať práci v záhrade, v keramickej dielni, pomáhajú pri upratovaní či v práčovni.
Dielňu má v jednom z bývalých domov pre služobníctvo
Na časti rozdeleného panského majetku žije dnes aj Václav Choma. Jeho predkovia kedysi odkúpili pozemky i objekty areálu kaštieľa.
"Ja som vyučený stolár a mojím koníčkom bola rezbárčina. Od malička som sa tomu venoval, keď som pásol kravy. Už ako 16-ročný som vyrezal prvú sošku "Božské srdce", ktorú dodnes opatrujem," konštatoval rezbár.
Vysvetlil, že svoju dielňu má v jednom z bývalých domov pre služobníctvo. Len pán metrov od neho mal vraj gróf miesto, kde chodil relaxovať a obzerať poľovnícke trofeje.
"Ja som tiež poľovník a venujem sa hlavne výrobe podložiek pod trofeje. Tie väčšinou dostávajú moji priatelia ako darček aj s venovaním," hovorí rezbár.
Pripomenul, že vo svojej záhrade má stále jabloň, z ktorej plody údajne jedávali šľachtici.
Pomaly vymierala, ale po orezaní znova ožila a rodí vynikajúce jablká.
Či sa však môže jabloň dožiť toľko rokov, musia potvrdiť odborníci.
Rezbár Václav Choma sa venuje najmä výrobe podložiek pod poľovnícke trofeje.
V záhrade rodiny Chomovcov, ktorá bola kedysi súčasťou panskej záhrady, rastie stará jabloň. Foto k článku: TASR/Ján Lašák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
