V jednej z jeho kníh bol odfotený môj ocko ako malý chlapec, pri pasení oviec. Už vtedy som si ho zamilovala, veď aha, odfotil môjho ocka.
Mala som 11, keď som ho prvýkrát stretla na festivale v Krivanoch, kde som bola vystupovať a naším folklórnym súborom.
„To je ten ujo, čo to založil,“ dozvedela som sa. Zasa mi bol o čosi bližší.
Na strednej som sa začala zaujímať o jeho tvorbu bližšie. Veľmi som ho uznávala ako človeka za všetko, čo robil. A ako „veľká“ som ho ako redaktorka mohla spoznať aj osobne. Obrovská česť!
O to väčším šokom pre mňa bola nedeľná správa, ktorá ma zastihla v práci. Ján Lazorík zomrel. Píšem nekrológ a behá po mne mráz.
Rozumom si uvedomujem, že sa dožil krásneho veku, ale na druhej strane sa už teraz bojím, čo bude s jeho pokladom. Tým, čo ešte stále je u neho doma a nikto oň nejaví záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
