Posledná rozlúčka s Lazoríkom pri muzike: Pripravili mu festival

Ján Lazorík zomrel poslednú augustovú nedeľu. Bývalého učiteľa pochovali v stredu, symbolicky, v prvý školský deň.

KRIVANY. „Ján Lazorík by sa určite potešil, keby videl tento plný amfiteáter,“ znelo z pódia krivianskeho amfiteátra počas stredajšieho popoludnia. Jeho život nebol tuctový. Rovnako ani pohreb.

Slzy sa miešali s tónmi nástrojov a spevom, posledná rozlúčka sa niesla nielen v duchu spomínania, ale i muzicírovania.

Zúčastniť sa tohtoročného festivalu na krivianskom amfiteátri nemohol. Napriek tomu sa tam ešte na svojej poslednej ceste zastavil. Milovníci ľudovej kultúry mu tam pripravili posledný malý festival.

Spev cez slzy

Poslednú rozlúčku otvoril so zvukmi gajdice Alexander Gernát. Ľudová hudba Verbunk, ĽH Šarišanci, ĽH Stana Baláža, Ľubo Šimčík, domáca Folklórna skupina Krivany, ktorú založil, všetci títo mu spievali a hrali.

Taktiež i Monika Kandráčová, ktorá ho navštívila v čase, keď už ho zdravie lámalo.

„Ej Moniko, nedobre si prišla, lebo ja už ležím na smrteľnej posteli. Ale keď umriem, musíš mi zaspievať pesničku, ktorú som ťa naučil. A tak čas priniesol na svojich krídlach i tento deň, preto ja plním vašu vôľu, pán Lazorík,“ povedala Kandráčová, ktorá mu zaspievala Pod hurečku. Výkony neodmieňal potlesk, len tichá spomienka.

Na pódiu sa vystriedalo niekoľko spomínajúcich, okrem folkloristov aj zástupcovia kultúrnych inštitúcií, priatelia, známi, ktorí opisovali svoje stretnutia s ním.

Pomenujú po ňom skupinu i festival

Zapálený, nadšený, filozof, prorok, rebel, nepochopený, utrápený, kritik. I takto charakterizovali osobnosť z Krivian, Jána Lazoríka.

„Ja nemám času umrieť, ešte musím žiť 300 rokov, žeby som to všetko stihol spracovať, čo som nahromadil,“ často hovorieval Lazorík. Smrť ho však neobišla. Na poslednej rozlúčke s ním boli stovky ľudí, odprevádzal ho krojovaný zástup.

Ostalo po ňom bohatstvo nesmiernej hodnoty. V jeho milovaných Krivanoch ostane okrem iného aj v podobe Folklórnej skupiny, ktorú založil, a ktorá bude premenovaná na FS Jána Lazoríka.

Rovnaký prívlastok dostane aj Hornotoryský folklórny festival. Pre ľudovú tvorbu obetoval celý život. Hralo sa na amfiteátri, muzikanti vyhrávali pri truhle naposledny aj na cintoríne.