BARDEJOV. Bardejovský jarmok už viac ako štyridsať rokov neoficiálne začína otvorením výstavy miestnych záhradkárov. Vladimír Jurek (VJ) a Ján Adamuščin (JA) sú členovia predstavenstva Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov.
Minulý piatok sme ich namiesto pod jarmočnými stánkami zastihli v galérii poľsko-slovenského domu, kde tohtoročnú úrodu vystavujú. O ich komunite a záhradkárčení v Bardejove sme sa s nimi krátko porozprávali.
O čom je táto výstava?
VJ: Tohtoročná výstava je už 44. v poradí na bardejovskom jarmoku. Prezentuje výpestky a bohatosť rôznych druhov ovocia a zeleniny bardejovských záhradkárov, ktoré dopestovali na svojich malých políčkach za takých podmienok aké u nás máme, napríklad svahovitý terén a tohto roku aj sucho. Posledných štrnásť rokov s nami vystavujú aj naši kolegovia, záhradkári z poľských Gorlíc.
Rozdali ste aj nejaké ocenenia?
VJ: Áno, tak ako každý rok. Tento rok sme súťažili o najväčší zeler, cesnak a rajčiny.
Ako dlho funguje v Bardejove záhradkárska obec?
JA: Záhradkárska komunita existuje v Bardejove oficiálne od roku 1957, vtedy fungovala ako Československý ovocinársky a záhradkársky zväz v spoločnej republike Čechov a Slovákov. V bardejovskom archíve je však štatistika záhradkárov už od roku 1936. Vystavovať v rámci jarmoku sme začali od roku 1971.
Koľko je v Bardejove záhradkárskych osád?
JA: Oficiálne je tu 24 osád a cca 670 členov, niekedy sme ich mali aj 1 500. Na celom Slovensku je úbytok oficiálnych členov záhradkárskych organizácií, nám v meste odišli dve tretiny.
Čo sa pestovalo pred päťdesiatimi rokmi?
JA: V podstate o isté. Ale dnes sa znovu vraciame k starým odrodám. Vytvorili sme genofond ovocných stromov, ktoré niekedy pestovali naši dedovia.
VJ: Na Nábrežnej ulici v Bardejove máme 61 starých odrôd rôznych stromov, prevažne hrušiek a jabloní, ktoré sme doviezli z neďalekého poľsko-slovenského pohraničia.
Prečo sa k tomu vraciate?
JA: Pretože staré odrody boli kvalitnejšie a odolnejšie ako tie, ktoré máme teraz a ktoré sa ponúkajú komerčne. Aj profesor Hričovský a ostatní odborníci odporúčajú, že sa tomu treba vrátiť.
Cítia aj bardejovskí záhradkári, že sa mení klíma? Aká je vaša skúsenosť?
JA: Tento rok bol dosť suchý, ale z dlhodobejšieho hľadiska sa v podstate nedá hovoriť o nejakých dramatických zmenách klímy alebo počasia. Z praktickej životnej skúsenosti vieme, že aj v 50. a 60. rokoch boli také teplé letá ako dnes, keď teploty stúpali aj nad 35 stupňov.
Ako vnímate potenciál pestovania ovocia a zeleniny na Slovensku a v Bardejove? Je tu úrodná pôda? Dalo by sa pestovať aj viac?
JA: Podľa mňa je jasné, že by sa tu dalo pestovať aj viac. Neviete si predstaviť koľko kapacít tu máme, len by to bolo treba nejako dať dohromady. Za socializmu záhradkári dostávali dotácie z ministerstva, mali sme pálenice, mali sme výkupne ovocia a zeleniny aj predajne. Naše ovocie sa predávalo do Rakúska a Nemecka. Po revolúcii v osemdesiatom deviatom sa situácia zhoršila.
VJ: Ako okresný výbor dostaneme ročne 300 eur na celú činnosť, takže si všetko zabezpečujeme z členských poplatkov a to ešte polovicu odvedieme na republikový výbor.
Sú u nás podmienky na to, aby Slovensko bolo potravinovo sebestačné?
JA: Ak by sa to robilo dobre, samozrejme, že áno. Dokonca si myslím, že by sme mohli prebytky ešte aj vyvážať. Či pšenicu, či jablká, či zeleninu, všetko. Za 25 rokov sa však u nás trikrát zničilo poľnohospodárstvo. Slovenských poľnohospodárov a dupľom záhradkárov to veľmi poškodilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
