O tom, akú úlohu v tvorbe mesta majú architekti, občan a jeho volení zástupcovia, diskutovali na konferencii v Bardejove.
BARDEJOV. V bardejovskej Hrubej bašte sa uskutočnila konferencia o mestskom plánovaní - Inšpirácie pre Bardejov.
Päť renomovaných slovenských a jeden izraelský architekt prednášali o modernej tvorbe mesta, zapojení verejnosti do urbanizmu, o architektonických súťažiach a o spolupráci samosprávy, odborníkov a občanov.
Konferenciu zorganizovalo neformálne združenie bardejovsko-kanadského architekta Miloslava Olejára www.bardejovízie.sk spolu s bardejovskou Komunitnou nadáciou a kultúrno-komunitným centrom Bašta.
Tlaky a rezervy
Podľa viceprimátora Bardejova Vladimíra Savčinského je dnes územné plánovanie a architektúra mestských celkov veľmi problematické a citlivé miesto bardejovskej samosprávy.
„Žiaľ, žijeme pod tlakom rôznych okolností a samospráva často funguje takou salámovou metódou, že v rámci splnenia podmienok nejakého projektu sa realizuje iba jeho časť. Sám cítim to, že koncepcia v tejto oblasti nie je veľká. Navyše systém verejného obstarávania na Slovensku veľmi komplikuje prístup ku komplexnej urbanizácii,“ povedal okrem iného v úvode konferencie Savčinský.
Mať urbanistickú koncepciu
Urbanista, architekt a pedagóg košickej Technickej univerzity Ján Komrska hovoril o tom, čo to vlastne urbanistická koncepcia je a aké nástroje, procesy a pravidlá majú dnes k dispozícii samospráva a tvoriví architekti pre optimálny rozvoj mesta.
„Územný plán by mal vychádzať z urbanistickej koncepcie. Ak niekto povie, že má urbanistickú koncepciu a nevyjadrí ju vo vnímateľnej, vizuálnej podobe, ako keby ani nebola. Takáto koncepcia vzniká v mysli autorov, je teda autorsky chránená a musí mať aj vnímateľnú formu. Urbanistická koncepcia by sa potom mala posunúť do územného plánu, ktorý je základom pre architektonické koncepcie jednotlivých objektov,“ vysvetlil v rámci svojej prednášky Komrska.
Zapojiť verejnosť aj odborníkov
O zapojení občanov aj odborníkov do plánovania mesta, tzv. participatívnom plánovaní prednášal Tomáš Hanáček, spoluautor projektu „Trenčín si ty“ a člen poroty urbanistickej súťaže „Trenčín – miesto na rieke“, ktorej výsledky boli použité ako východisko pre spracovanie územného plánu mesta.
Zatiaľ čo v Bardejove sa rieka Topľa v meste z dôvodu protipovodňovej ochrany zabetónovala, v Trenčíne považujú rieku Váh za dôležitý mestotvorný prvok a na urbanistické riešenie prepojenia oboch jej brehov s centrom mesta vypísali úspešnú medzinárodnú architektonickú súťaž.
„Primátor mesta Trenčín ani mestské zastupiteľstvo po odbornej stránke vôbec nezasahovali do tohto projektu a procesu, na to tam bol delegovaný odborný tím a hlavný architekt mesta, ktorý bol za celý projekt aj zodpovedný,“ komentoval architekt prvotný projekt rozvoja mesta inšpirovaný občanmi „Trenčín si ty“, ktorý v meste beží od roku 2011 a na základe ktorého sa urbanistická súťaž mohla realizovať.
Skúpy dvakrát kúpi
Architektka Viera Šottníková bola dlhé roky hlavným architektom v Martine. Poslucháčov oboznámila s problematikou prípravy a organizácie urbanistických a architektonických súťaží, ktorej sa venuje už 20 rokov.
Súťaže návrhov robí dnes podľa Šottníkovej len málo samospráv, aj keď pre rozvoj a plánovanie miest sú veľmi dôležité. Samosprávy by pri ich organizovaní mali prihliadať najmä na kvalitu predložených návrhov, nie len hľadať rýchle a lacné riešenia.
„Neviem prečo by som mala kupovať niečo lacné, keď to chcem pre seba a chcem to najlepšie a najkvalitnejšie. V živote sa držím zásad, ktoré mi vštepovala moja mama, že „skúpy dvakrát kúpi“ a že „nie som taká bohatá, aby som kupovala lacnú vec“. A to mi presne sedí na dnešné verejné obstarávania a súťaže, kde rozhoduje hlavne cena.“
Architekt ako partner
Skúsenosti hlavného architekta mesta, logiku a legislatívny rámec tejto funkcie priblížil návštevníkom konferencie bývalý hlavný architekt mesta Košice Martin Drahovský.
Kritizoval absenciu architektov a odborníkov na urbanizmus v zákone o obecnom zriadení aj stavebnom zákone a následnú politizáciu takýchto odborných rozhodnutí.
„Pokiaľ inštitúciu hlavného architekta nezačneme chápať ako partnerstvo, potom sme nepochopili, že tento orgán má byť zodpovedný a niesť svoju kožu na trh s tým, že zodpovedá za rozvoj mesta. A to nemôže vtedy, ak dostáva len príkazy a keď aj jeho rozhodnutia nie sú podpisované hlavným architektom, ale prednostom mestského úradu alebo riaditeľom magistrátu.“
Dôležitá je vízia
Architekt Martin Baloga je členom novovzniknutej Rady pre priestorové plánovanie mesta Poprad. O jej činnosti, ale aj o účasti odbornej verejnosti a kolektívneho rozhodovania pri plánovaní mesta bola aj jeho prednáška.
„Obec alebo mesto by najprv malo mať predovšetkým víziu, čím chce byť. Ako keď idete vonku a vyberáte si oblečenie. Pokiaľ viete, čo idete robiť, nebudete o tom, čo si oblečiete, zbytočne diskutovať, jednoducho si zoberiete čo potrebujete. Pokiaľ neviete kam idete a čo budete robiť, najväčšiu diskusiu rozpútate o tom, či si máte zobrať tričko alebo kabát.“
Musíme snívať
Posledný príspevok patril odborníkovi na svetové kultúrne dedičstvo z Izraela, architektovi Giorovi Solarovi, ktorý sa venuje najmä pamiatkovej ochrane v praxi a je zároveň expertom Medzinárodného spoločenstva pre pamiatky a sídla ICOMOS.
Hovoril o potenciáli plánovania miest s historickým centrom, akým je aj mesto Bardejov.
„Musíme sa učiť jeden od druhého a nie stále dookola vymýšľať koleso. Naše mestá by sa mali mnohokrát narodiť znova. Najprv ale musíme prísť na to prečo upadajú a kde je ich problém. Je napríklad veľmi dôležité, či mladí ľudia v meste ostanú, alebo či odídu, nie či sa doň po rokoch vrátia. Ak z mesta mladí odídu, máme veľký problém,“ vysvetlil.
Aj podľa Solara by mesto malo mať predovšetkým víziu, plán rozvoja a manažmentu mesta (management plan) a praktický akčný plán (action plan).
„Keď chceme, aby mesto žilo, musí ľudí priťahovať. Musí tu byť práca, dobré školy, nemocnica, infraštruktúra. Ľudia chcú dobrý život. Musíme myslieť dopredu, plánovať, rozhodovať. Ale o takejto vízii nemôžu rozhodnúť ani úradníci za stolom, ani ľudia v kaviarni. Prvá vec je, že musíme o našom meste snívať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
