Juraj Andraščík: Skutočné podnikanie by malo byť bez zmluvy

Predstavovať JURAJA ANDRAŠČÍKA v Sabinove netreba. Autor sochy Sabíny, ktorá skrášľuje sabinovské námestie, naplno upísal svoj život počítačom. Prvú výstavu mal v dvanástich. Študoval v Austrálii, napriek tomu sa vrátil domov. Hovorí o sebe, že je v princípe lenivý, jeho hry sa hrajú po celom svete. Relaxuje pri joge, tvrdí, že štatistika nepustí.

Jednoznačne vás zaradiť nie je jednoduché. Ste architekt, programátor, grafik, zakladateľ úspešnej značky, tvorca desiatok počítačových hier. Už ako 17-ročný ste sa dostali do Austrálie. Čo tam viedlo chlapca zo Sabinova?

Keď som mal asi 17 rokov, spravil som stránku s tým, že vyrábam nejakú grafiku. Vytvoril som si portfólio, avšak nemal som klientov, čiže šlo o falošné portfólio, ako keby som ich mal. Tak som makal asi rok a ozvali sa mi T-system z Rakúska, že chcú vytvoriť vizualizáciu ich budovy T-centre vo Viedni. Je to najvyššia budova v strednej Európe. Ako 17-ročný som ju urobil a vďaka tomu, že mi zaplatili, som si mohol zaplatiť časť nákladov, aby som šiel študovať do Austrálie. Veľmi mi pomohla veľkou čiastkou aj rodina, kúpil som si počítač, notebook. Šiel som tam študovať a hneď som založil i firmu.

Aký bol štart mladého študenta na druhom konci sveta?

Mal som 18 a tam som klopal na dvere všetkých okolitých firiem. Povedal som si, že štatistika nepustí. Keď navštívim sto firiem, jedna by mala chcieť stránku či grafiku. To ma tak obrnilo, že keď ma aj poslali preč, klopal som ďalej. Výsledkom boli za deň i tri zákazky. Tie som posielal na Slovensko, ja som len manažoval.

V Austrálii ste mali dokonca i výstavu. Ako sa vám to podarilo?

Bola to výstava digitálnych malieb a počítačovej grafiky. Klopal som na galérie v okrajových častiach. Nakoniec ma prijala galéria s reštauráciou v centre. Mal som šťastie, dali mi šancu na jeden deň. Ale majiteľovi sa tak páčili, že som predal obrazy za toľko, že som si zaplatil školné v Austrálii na 9 mesiacov. To mi veľmi pomohlo. Za ten čas som stihol jeden rok štúdia. Ale potom mi bolo smutno, tak som šiel domov.

Vašu prvú výstavu ste však mali v rodnom Sabinove už ako 12-ročný.

Išlo o výstavu karikatúr. Veľa som kreslil karikatúry, napríklad aj politické, veľa som kreslil a zosmiešňoval Mečiara. Ale nevnímal som politiku v pravom svetle.

V Austrálii ste mali úspech. Chcelo sa vám ešte vrátiť späť do Sabinova? Už ste nešli späť za hranice?

Už som len cestoval, ale nie nadlho. Nechcel som iné mesto, len Sabinov. Uvedomil som si, že aj my máme hodnoty, ktoré stoja za to, aby tu človek trávil život, i keď je tu menej peňazí. Dobre sa tu žije, presviedčam i kamarátov, aby sa vrátili. Začnete život v zahraničí a príde doba, že sa chcete vrátiť, prídete a zas musíte začať od nuly. Myslím si, že to nie je len o materiálnych hodnotách, ale aj o rodinných. Kto stavia len na materiálnych, padne. Treba to vyvážiť.

Svet vás nezlákal, ale isto mnoho naučil. Ako si spomínate na tie študentské časy v Austrálii?

Nebolo to ľahké, bol som pod silným tlakom, odovzdávať práce do školy, tam som musel bojovať s profesormi. Ja som totiž nedodržiaval ich grafické postupy, lebo už som mal svoje a často sme sa preto hádali. Cieľ bol dobrý, ale postup iný. No ja som s tými svojimi grafickými postupmi pracoval od 13 rokov a mal som svoj štýl, šlo mi to rýchlejšie, no oni chceli svoje.

Keby ste porovnali, kde je ľahšie sa uplatniť? Na našom či austrálskom trhu?

Ja si myslím, že Slovensko je malý trh a nemá tak veľa peňazí, tu je ťažšie sa prebíjať. V Austrálii je to ľahšie, ja som im vedel dať cenu za nejakú stránku menšiu ako lokálne firmy, ale i tak som zarobil. Ale stávalo sa, že som zaklopal na dvere a s krikom ma poslali, ako som si to dovolil. Bolo potrebné sa len obrniť, dať si kávu a ísť ďalej.

Vy ste šli ďalej a dostali ste sa k vytváraniu počítačových hier.

Keď som sa vrátil z Austrálie, zistil som, že tu ide biznis veľmi ťažko, prišla realita. Rozmýšľal som a v detskej izbe som vytvoril počítačovú hru, ktorú som predal. A zas som si povedal, že štatistika nepustí a keď som predal jednu, predám i druhú. Začal som robiť hry, zamestnal som grafikov a začali sme hry predávať do celého sveta - Amerika, Izrael, Taliansko, Nemecko, Holandsko, a všade možne. Zamestnával som grafikov, čo robím dodnes.