Drevenej sakrálnej architektúre je v súčasnosti venovaná pomerne veľká pozornosť. Toľko obdivované zrubové kostolíky sú dnes však iba zlomkom z niekdajšieho množstva týchto typických stavieb Východných Karpát. Veľa ich zaniklo pritom len v priebehu 20. storočia. Niekdajšie chrámy v Rovnom, Kružľovej či v Šarišskom Štiavniku by dnes určite patrili do súboru pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
ROVNÉ. Do 70. rokov 20. storočia stál v obci Rovné (okres Svidník) ukážkový drevený kostol. V dedine založenej v 14. storočí (pred rokom 1414) sa chrám z dreva spomína už koncom 15. storočia.
Hádam tento kostol je opisovaný v zápise kanonickej vizitácie z roku 1746, kedy za pôsobenia farára Simeona Rojkovicsa mal „drevený chrám biednu strechu“.
Zrejme zlý stavebno-technický stav spôsobil, že sa potom obyvatelia rozhodli postaviť si nový kostol. Ten je už popisovaný v ďalšej vizitácii z roku 1814, z ktorej sa dozvedáme, že bol gréckokatolícky, filiálny, vo zvonici mal dva zvony a patronátne právo patrilo grófovi Františkovi Dessöwffymu.
Objekt postavili v priebehu druhej polovice 18. storočia, keďže po jeho dokončení bola vybudovaná ohrada so vstupnou bránou datovanou nápisom s rokom 1782 a menom majstra: Štefan Tulka.
Niektorí odborníci tvrdia, že chrám vznikol už v roku 1673
„Chrám stál v centre obce, v závere doliny riečky Radomky, na miernej vyvýšenine jej ľavobrežnej terasy, asi 330 m n.m. Podľa najväčšieho odborníka na drevenú architektúru v prvej polovici 20. storočia V. Sičynského vznikol objekt v roku 1673, čo vzhľadom na jeho architektonické prvky je málo pravdepodobné. Význam chrámu si všimol už začiatkom 20. storočia známy nadšenec pre pamiatky Kornel Divald. Chrám predstavoval trojvežovú zrubovú stavbu s orientáciou východ-západ, s najvyššou vežou na západe a svätyňou na východe. Značne široká hlavná 3-podlažná veža stĺpikovej konštrukcie vyrastala z pultových striech predsiene a babinca na prízemí. Do lode so štvorcovým pôdorysom sa otvárala širokým vstupom na šírku lode. Loď bola krytá nepravou drevenou dvojstupňovou klenbou v tvare zrezaného ihlana napodobňujúca zrkadlovú klenbu. So svätyňou bola prepojená cárskymi a diakonskými dverami v stene ikonostasu,“ popísal zaniknutý chrám odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
