Roky schátranú spojnicu si vzali na mušku klienti z blízkeho zariadenia Gréckokatolíckej charity Pod táborom. Prešovčania sa môžu tešiť na vynovený chodník.
PREŠOV. Kto nevyužíval dopravu, ale si odšliapal cestu zo Sekčova do mesta pešo, veľmi dobre poznal rozbitý chodník v lokalite Pod táborom. Denne ho využívali stovky obyvateľov, čo sa odrazilo i na jeho podobe.
Tí, ktorí ho mali stále na očiach, sa chopili rozumu i lopaty.
Využili potenciál „svojich“ klientov
„Chodník denne využívajú ľudia, ktorí chodia z mesta do mesta. Peniaze sú, máme ľudí, ktorí majú čas, tak sme sa rozhodli, že investujeme do chodníka,“ vysvetlil Roman Pavlík, vedúci Komunitného centra Pod Táborom.
Na chodníku pracuje momentálne šesť ich klientov, dvaja z nich sú zamestnaní na projekt cez úrad práce, štyria cez aktivačné práce.
Dá sa to, keď sa chce
Iniciatíva vyšla zo strany Gréckokatolíckej charity v Prešove, pracovníkov tamojšieho zariadenia Pod táborom.
Keďže tam fungujú od roku 1997, mali frekvenciu peších chodcov denno-denne na očiach.
Ako vysvetlil riaditeľ Gréckokatolíckej charity v Prešove Peter Valiček, od roku 2007 sa o chodník starali - upratovali ho, zametali, kosili v jeho okolí.
Teraz sa pustili do jeho opravy. Poskytli „svojich“ klientov, ktorí majú povinnosť odrobiť pre zariadenie istý čas.
Postarali sa aj o drobný sponzorský príspevok do 1 000 eur.
„Dnes sa dá za málo peňazí urobiť kus práce,“ zhodnotil riaditeľ.
Dodal, že v prípade rekonštrukcie cez výberové konanie a firmu by to bolo omnoho drahšie.
Chodník opravujú od začiatku železničného nadjazdu po most na Sekčove, v dĺžke približne 300 metrov.
Nezamestnaní nie sú nepoužiteľní
Pri práci na chodníku spolupracovalo aj mesto.
„Najväčšia vďaka patrí nezamestnaným a klientom, ktorí ukázali, že ak je človek v hmotnej núdzi, neznamená to, že vie len kopať kanály a zametať, ale naozaj vedia robiť i materiálne veci a robia ich dobre a kvalitne, čoho výsledkom je i tento chodník,“ zhodnotila primátorka mesta Andrea Turčanová (KDH).
Využite nezamestnaných vníma ako cestu práve pri takýchto menších zákazkách, ktoré by vedelo mesto svojpomocne urobiť, či už ide o opravu dlažby alebo lokálne vysprávky na chodníkoch.
Obdobne, ako je tomu napríklad v obciach.
Jedna z foriem terapie
Za realizáciu prác a technologický postup zodpovedá jeden z pracovníkov, ktorý sám vyšiel z radov klientov.
Ten koordinuje prácu všetkých.
„Sme dobrá partia, vedia to a dobre robia,“ chválil kolegov Pavol Breza (58).
Tí na neho nedali dopustiť. Pavol už má bohaté skúsenosti so stavbárskymi prácami.
Najhoršie sa im robilo počas horúčav, rovnako ako všetci však pracovať chce.
Jedným z pracovníkov bol tiež Milan Bače (62). Rodák z Martina žije v prešovskej charite už 9 rokov. Ako s úsmevom povedal, hoci spočiatku sa bál východu, teraz je tu veľmi spokojný, má priateľov i prácu. Tej sa nebojí.
„Som naučený robiť s betónom. Všetky hrubé stavby pri Martine obchodných domov Tesco, Billa som robil ja,“ zaspomínal si.
Práca na chodníku je zároveň formou terapie.
„Aj toto je forma, akou revitalizujeme ich pracovné návyky. Investujeme do toho, aby sme im dali náplň, zmysel existencie. Často sú to ľudia, ktorí sa len chvíľkovo ocitli na okraji a chcú sa vrátiť naspäť,“ vysvetlil Roman Pavlík.
Úžitok z tejto ich terapie budú mať všetci Prešovčania, ktorí sa po tomto prešovskom chodníku prejdú.
Pracovníci. Využili ruky klientov z charity.
Pavol Breza. Je vedúcim pri prácach na chodníku.
Martinčan Milan Bače. Žije v Prešove 9 rokov, tiež pomáha pri oprave chodníka.
Foto k článku: Mária Pihuličová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
