Mám rada sviatky. Nielen tie kalendárne, keď je deň voľna (hoci pri novinárčine je to vždy relatívne), ale i tie osobné. Keď sa praje (aspoň nahlas) všetko len to naj.
V priebehu mesiaca mám „šnúru“, keď slávim narodeniny i meniny. Kedysi sa blahoželalo hlavne osobne, potom smskami, teraz sa to „meria“ fejsbukom, pri ktorom presedím i hodinu, kým poďakujem.
Zisťujem však, že z roka sa rok nielen starnem, ale mení sa aj obsah blahoželaní.
V pätnástke mi všetci priali dobrý výber školy. V sedemnástke štastlivý vodičák, osemnástka bola v znamení maturity, dvadsiatka – že už mám „-dsať“ a som už dospelá.
A teraz mi každý praje prírastok. Hej, hej, bude, šak nie som karieristka, ale to Pánbožko mi tu nejakého anjelička poslať, čo sa o neho postarám. A hlavne, asi musím prv dozrieť, dostať rozum a dospieť. Nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári