Maliarsky plenér prebiehal počas dvanástich dní v Ľutine (okr. Sabinov). Tvorilo na ňom 7 umelcov, ktorí čerpali inšpirácie priamo v obci, ale i vo vysokých Tatrách. Ich diela rozšíria zbierku a skrášlia priestory v Ľutine.
ĽUTINA. Plenér, ktorý Ľutina hostila po štvrtý raz, sa už tradične nesie v duchu konkrétnej témy. Po cyrilometodskej tradícii či téme rodiny to tento rok bola myšlienka Krása Bohom stvorená.
Tú mohli umelci poznávať nielen na tomto pútnickom mieste, ale tiež aj v Tatrách. Tam trávili štyri z celkových 12 dní.
Motivovali ich Tatry, obdivovali turisti
Ich pobyt bol plodný nielen na tvorbu, ale i na zážitky. „Boli sme tam necelé štyri dni, ale stihli sme všetko, bolo nám horúco, premrzli sme, mali sme prvý sneh. To je práve to riziko, že sa rýchlo mení počasie,“ opísal Vojtech Lakomý, gréckokatolícky kňaz, ktorý sa o maliarov počas plenéru stará po organizačnej i duchovnej stránke.
„Poďakovanie patrí i Petrovi Kolesárovi, šéfovi Tatranského okrášľovacieho spolku, vďaka ktorému sme tam mohli za symbolické ceny bývať, stravovať sa. Umelci mohli len tvoriť, vo všetkom bolo o nich postarané,“ vysvetlil Lakomý.
Priamo v srdci Tatier využívali najmä techniku kresby, keďže pri olejových maľbách by bol problém s ich prenosom. Schnú niekedy aj týždeň. Ich prvé nákresy si vychutnávali i okoloidúci turisti.
Ľudmila Krausová Lakomá. Je už stálou účastníčkou plenéru. Foto k článku: Mária Pihuličová
Stále miesto, nové podnety
Tento rok na plenéri tvorilo sedem maliarov – dvaja z Čiech, dvaja z Ukrajiny a traja Slováci. Inšpiratívne miesto je aj samotná Ľutina.
„Opäť tu po roku pribudli nové veci, napríklad vybudovaný chrám na brale, ktorý hneď v prvý deň niektorí zospodu i maľovali,“ opísal Vojtech Lakomý.
Ako zhodnotil, objem prác je u každého individuálny, závisí od počasia i pohody umelca. Niektoré diela si berú so sebou. „Keď sa to zopakuje, vie si vo svojej krajine maliar vytvoriť výstavu, napríklad Slovenské inšpirácie, Tatry či iné, keď už má v rámci svojej kolekcie dostatočnú zbierku.“
Žánre sú rôzne – akrylové farby, uhlík, kresba či olejové farby.
Nová cerkev je už zvečnená i na obrazoch Ľudmily.
Stály umelec je žena
Na plenéri majú za štyri roky už i stálice. Je to napríklad jediná žena - Ľudmila Krausová Lakomá, ktorá bola zatiaľ na všetkých ročníkoch. Nedá na plenér dopustiť, v jeho polovici už mala vytvorených niekoľko úchvatných dielok. Pochvaľovala si i tento ročník.
„Je to niečo celkom iné ako predtým, predtým sme si urobili exkurziu k cerkvám, ale teraz ma tie Tatry skutočne inšpirovali. Bola som nimi uchvátená, dalo sa v pohode pokojne, robiť aj pozerať, oddýchnuť,“ zhodnotila Ľudmila.
Tá je i vo svojich 75 rokoch obdivuhodne vitálna a s láskou spomína i na svoje časy niekdajšej tvorby či na milujúceho manžela, vďaka ktorému napríklad zvečnila všetky drevené cerkvi na severovýchode Slovenska.
Tvorí z toho, čo ponúka svet
Tento rok však privítali i „nováčika“. Určite však nie nováčika v umeleckej sfére, Mikuláša Lovackého.
„Dosiaľ som tu nebol, nevychádzalo mi to. Tentoraz sa už pozvanie nedalo odmietnuť. Pred rokmi som avizoval cirkevnú tvorbu, maľovanie ikon v Trebišove a tam to beží, tak dúfam, že i tento plenér bude mať pokračovanie,“ vyjadril sa Lovacký.
Bývalého riaditeľa bardejovského múzea si získali najmä ikony. Na ľutinskom plenéri už stihol vytvoriť napríklad obraz Narodenia panny Márie.
„Začal som komponovať obrazy k svätým, ale aj niečo iné. Človek dobro vníma, ale je tu i zlo. Na obrazy sa snažím priniesť tiež niečo z toho, čo tento svet ponúka,“ prezradil Lovacký.
Mikuláš Lovacký bol na plenéri prvýkrát, je dušou umelec.
Venoval sa knižnej väzbe, teraz maľuje
K „vytrvalcom“ v účasti na plenéri patrí napríklad Ladislav Hodný z Česka. Tento rok po prvý raz inšpiroval aj svojho syna, ktorý do Ľutiny zavítal s ním.
Ľutinský plenér bol ich ďalšia zastávka po plenéri na Ukrajine. „Je tu nádherne, báječný plenér, báječní ľudia,“ nadchýnal sa umelec, ktorý minulý ročník vynechal pre zdravotné ťažkosti. Každý rok absolvuje aspoň 10 plenérov, a to už počas asi posledných 20 rokov.
Miluje nielen umenie, ale i cestovanie, vystavoval po celej Európe. Napriek tomu sa, skromne, pokladá „len“ za maliara. „Umelec je silné slovo,“ zhodnotil s úsmevom.
K umeniu sa dostal menej tradičnou cestou – cez umelecké kníhviazačstvo svojho otca. „Ten bol umelecký knihár a ja som do 30 nemohol vôbec maľovať. Hovorieval mi - pozri, čo robia oni a ty robíš knižnú väzbu a to je tak atraktívne remeslo. V tej dobe také i skutočne bolo.“
Tvrdí však, že umelecká knižná väzba dnes už takmer úplne vymizla, nik ju už nechce a je to skôr pre odborníkov či nadšencov. „Pomohla“ tomu technika i samotná doba. Sám teraz viac maľuje, ako viaže knihy. Za svojich 72 rokov však zviazal tisíce kníh, prenáša sa to z generácia na generáciu. Technikou, ktorá vychádza práve z knižnej väzby, tvoria doteraz. „Zlatili sme do kože, teraz zlatíme do obrazov,“ opísal Ladislav Hodný. Ide o tvorivú činnosť, vraj nikdy nekončí, obrazy dorába, prerába, niekedy i tie 10 rokov staré.
Z Lovackého tvorby. Obraz narodenia Panny Márie.
Obrazy ostanú, chystajú i katalóg
Plenér sa usporadúva pod záštitou Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu.
Cieľ medzinárodného maliarskeho plenéra je nadviazanie priateľských kontaktov medzi maliarmi v prostredí Karpatského oblúka – Tatier aj v kontexte ľudovej sakrálnej architektúry drevených chrámov, byzantskej tradície, bohatého fondu krajinárskych motívov s významnými pamätihodnosťami regiónu.
Výstup z neho budú katalóg i zarámované obrazy, ktoré dotvoria postupne sa rodiacu zbierku z minulých ročníkov. Vernisáž výstavy bola vo štvrtok 17. septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
