VAZIL HUDÁK (50) je Bardejovčan. Od polovice júna aj minister hospodárstva vo vláde Roberta Fica. Absolvent moskovských medzinárodných vzťahov, pražského práva a harvardského biznisu má skúsenosti z medzinárodného neziskového sektora aj riadenia komunikácie štátov s bankami. Je za kultúru a dialóg so slovenskými podnikateľmi. Začiatkom septembra otváral na hornom Šariši novú čínsku fabriku. Porozprávali sme sa ním.
– Bardejovčania, priatelia a rodina vás poznajú ako Vasiľa. Kedy a prečo ste si zmenili krstné meno?
„Ja som si ho nezmenil, meno Vazil mám od narodenia tak, ako mi ho rodičia dali. Možno to vyvoláva taký dojem, pretože ma doma aj medzi priateľmi volali skôr Vasiľ, no v rodnom liste mám Vazil.“
– Študovali ste na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), pracovali v Amerike, Londýne aj v Prahe ako riaditeľ, manažér, diplomat, bankár. Posledné tri roky ako štátny tajomník slovenského ministerstva financií. V diplomacii pôsobil dlhé roky aj váš otec. Je funkcia ministra hospodárstva pre vás slobodné poslanie, geopolitická služba alebo diplomatický kompromis?
„Skôr by som povedal, že ide o službu krajine. V tých rôznych pozíciách, ktoré ste vymenovali, som pôsobil väčšinou v zahraničí. Tieto posledné funkcie, či už to bolo ministerstvo financií alebo teraz ministerstvo hospodárstva mi dali možnosť pracovať na Slovensku a v podstate pre Slovensko. Takže skôr ide o patriotistický aspekt.“
– Ktorá ekonomická škola alebo filozofia je vám najbližšia? Ste konzervatívec alebo liberál?
„Nie som zástanca nejakej filozofie, alebo ideológie. Som pragmatik. To, čo si myslím, že dáva zmysel, rácio a je logické, tým sa snažím aj riadiť. Celkovým nastavením som skôr liberálne orientovaný aj v súvislosti s tým, že mám určité sociálne cítenie, keďže pochádzam z východu a z chudobnejšej oblasti, takže mi to aj dáva nejaký zmysel.“
– Pred niekoľkými dňami otvorili v Kružlove pri Bardejove čínsku fabriku ma výrobu gumenej obuvi, ktorá zamestná 200 ľudí. Od slovenskej vlády dostali Číňania ako stimul dotáciu 4,5 milióna eur. Kritici namietajú, že stimuly reálne pracovné miesta nevytvárajú, že menej vyspelým regiónom Slovenska by skôr prospeli plošné opatrenia, ako napr. zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov atď. Váš názor?
„Čo sa týka plošných opatrení, tie už boli prijaté. Napríklad sa zvyšovala minimálne mzda. A aby sa kompenzovali zvýšené náklady pre zamestnávateľov s ňou súvisiace, znížila sa takzvaná odpočítateľná položka a tým sa úmerne znížili aj zdravotné odvody. Toto je veľmi jasné plošné opatrenie, ktoré malo pomôcť hlavne ľuďom s nižšími platmi, aby sa mohli zamestnať. Nedávno vláda prijala aj opatrenia na podporu regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti, kde sa znížila úroveň investícií, ktorá je potrebná na to, aby bola poskytnutá štátna pomoc už na úroveň pár stotisíc eur alebo vytvorenie nových pracovných miest, dnes stačí desiatich. Už v týchto prípadoch môže štát prispieť až do výšky 55 % celkovej investície.
– Majú teda aj takéto vysoké stimuly pre zahraničných investorov význam?
„Myslím si, že stimuly určite význam majú. Najmä, ak chceme prilákať investície buď do chudobných regiónov kam investori väčšinou nechodia, alebo ak chceme priniesť investície, ktoré majú nejakú vyššiu pridanú hodnotu z hľadiska nových technológií a nových postupov. Alebo napríklad aj pre slovenských podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom môžu investovať. Stimuly jednoducho majú význam vtedy, ak sú jasne definované, v súlade so stratégiou vlády a tým, čo je pre Slovensko dôležité.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
