Dni Kurimy (okres Bardejov), ktoré organizujú každý rok, prebiehali už po štvrtýkrát. Súčasťou bolo požehnanie rekonštruovanej kaplnky a udeľovanie cien rodákom.
KURIMA. Oslavy 4. ročníka dvojdňového podujatia obec pripravila v spolupráci s miestnou organizáciou Matice slovenskej v Kurime a Hornošarišským osvetovým strediskom v Bardejove.
Tohtoročná slávnosť sa konala pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky obce. Ukážkami svojej činnosti ju spestrili aj obecné organizácie Dobrovoľný hasičský zbor, Klub dôchodcov, Poľovnícke združenie Strážna či Základná škola.
Takmer tridsať žiakov rôznych tried od 1. po 9. ročník zhotovilo za týždeň šperky – náramky, náušnice, náhrdelníky, prstene, šperkovničky či obrázky.
„Napiekli sme mafiny, vyzdobili 150 obecných medovníčkov v štýle kurimského erbu. Menší sa ešte učia, väčší už vedia, a čo je zaujímavé, ručnej výrobe sa venujú aj chlapci,“ povedala učiteľka Ľudmila Bezegová.
„Chcem tým iným urobiť radosť, i keď materiál je drahý,“ vraví deviatak Jozef Potočňák.
Požehnali kaplnku
Prvý deň akcie bol spojený s požehnaním zrekonštruovanej kaplnky a kríža na Námestí svätého Michala a podvečer občania všetkých vekových kategórii sledovali švédsky film Starček, ktorý vyliezol z okna.
V stánkoch s občerstvením nechýbal guľáš a mačanka od členov zúčastnených organizácií. Program na druhý deň začínal krojovaným sprievodom cez kurimský varoš, počas ktorého slávnostne otvorili štvrtý novodobý jarmok.
Súčasťou bol gazdovský dvor, stánky s občerstvením, atrakcie pre deti, prehliadka remesiel, vystúpenia sokoliarskeho zoskupenia Horus, vystúpenia ľudového rozprávača Kuma Mačanku aj skupín Kurimjan a Lazanka z Hankoviec.
Hosťami Rendošovci
Akcia vyvrcholila koncertom Muziky Milana Rendoša, ktorý bol spojený so slávnostným udeľovaním najvyššieho obecného vyznamenania Svätoondrejský zlatý kríž za mimoriadne zásluhy, rozvoj a šírenie dobrého mena obce, ktoré sa odovzdáva pri okrúhlych dedinských jubileách. Prevzali si ho štyria rodáci – Marta Mihoková, Tomáš Mihok, František Greškovič a Jozef Hvišč, ktorý o Kurime napísal niekoľko publikácií a plánuje vydať ďalšiu.
Dni Kurimy sa zavŕšili ľudovou veselicou s Rendošovcami, ktorí boli s atmosférou spokojní. „Baví nás to, pri hudbe relaxujeme,“ povedali pri vystúpení. Spoluprácu s Rendošovcami si obec pochvaľuje.
„Sú to profesionáli s úsmevom na tvári. Zaspievali veľa piesní, ktoré si pospevovali Kurimčania. Urobili dobrú zábavu. Predviedli viacero druhov nástrojov, zahrali na píšťalke a fujare,“ potvrdila kultúrna referentka obecného úradu Danka Lastivková.
Ocenili štyroch rodákov
„Sami sme boli milo prekvapení dobrými ohlasmi a máme z toho dobrý pocit. Teší nás, že sa to dostáva do povedomia a že Dni Kurimy už poznajú nielen naši občania, ale aj ľudia z okolia. Všetci majú radi také stretnutia,“ zhodnotila. Obec tento rok v porovnaní s predošlými nepripravila výstavu plodín a zvierat, 16 „koní“ bolo pod kapotou kosačky, ktorú dostali do daru.
„Máme čo kosiť, teším sa, že vďaka nej môžeme zveľaďovať našu obec,“ uviedol starosta Ján Bartoš.
Do Kurimy sa podľa neho rodáci radi navracajú. „Pre každého človeka je kolískou rodný kraj, dedina, miesto, kde prežil detstvo.“
Košický kováč na rodnú Kurimu nezabúda
Dni Kurimy boli aj tento rok prehliadkou umenia keramikárskej výroby, rezbárstva a kováčstva. Košičan Jozef Tvardzík zdedil v Kurime po svojom otcovi kováčsku dielňu, remeslo prevzal i jeho syn.
„Remeslu sa venujem od malička, narodil som sa v kováčskej dielni, len stena nás oddeľovala. Ako dieťa som sledoval všetko, čo sa tam deje. Neskôr bolo kováčstvo zažehnané, nikto to nechcel robiť. Začalo sa vyvíjať inou cestou. Nechcel som to nechať, postupne som pokračoval v otcovom diele.“
Tvrdí, že je v ňom veľa smerov.
„Počas ukážky som predviedol ľuďom, čo sa dá s kováčstvom robiť. V tomto regióne žili kováči, ktorí vyrábali vozy, konské záprahy. Pamätám si na tie časy, niekedy bolo poľnohospodárstvo s kováčstvom prepojené. Dnes nie je na to, aby z toho ľudia žili, aby mali prácu a z nej pôžitok. Prišla nová doba a revolúcia, ktorá kováčstvo povýšila na umenie. Iným druhom je vyrábanie nožov či hámorníctvo z Medzeve, kde sa robili hotové kovové výrobky.“
Rodinnú tradíciu udržiava popri zamestnaní, menej rád podkúva kone.
„Robiť to profesionálne by bolo pekné, i keď ťažšie. Venujem sa tomu zo záľuby, keď je čas, nie pre zárobok. Kedysi sa chovali v domácnostiach kone, ktoré sa využívali na gazdovstve a mali na chov väčší cit a disciplínu. Dnes slúžia skôr na zábavu. Kutie podkovy je nebezpečné, treba koňa pritom držať, aby vás nekopol,“ dodáva kováč, ktorý v obci vyrobil kostolné mreže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
