Prvé písomné zmienky o nej sa objavujú začiatkom 15. storočia.

CERNINA. Dedina stále leží na svojom pôvodnom mieste, na ceste medzi okresným mestom a Bardejovom na svahoch Ondavskej vrchoviny v povodí potoka Cerninka. V zápisoch sa uvádzala ako Cyronna, Czernina, Černina a nakoniec Cernina. Podľa starších obyvateľov je názov odvodený od tŕnia, ktoré sa tu vyskytovalo v hojnom množstve.

V obci sa hovorí po rusínsky a väčšina obyvateľov sa hlási ku gréckokatolíckej cirkvi. Miestny murovaný chrám postavili v roku 1805 a je zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. Vo svojom vnútri ukrýva vzácny ikonostas. Ikony namaľoval maliar Ján Rombauer, ktorý bol dvorným maliarom ruského cára.

Majú Bibliu v hlaholike

"Okrem toho máme v našom chráme aj starú Bibliu. Čítať z nej nie je jednoduché, lebo je napísaná v hlaholike a niektoré znaky sa musia nahradiť slovami, ktoré si treba domyslieť," vysvetľuje Margita Kvasková.

Gréckokatolíci z tejto dediny spomínajú aj smutné obdobie zrušenia ich cirkvi začiatkom 50. rokov minulého storočia. V pamäti im zostal najmä duchovný otec Mikuláš Hricov.

"To bol veľmi dobrý a rozumný človek. Keď ho eštebáci zatýkali, ľudia z dediny sa začali zhromažďovať, brali so sebou vidly, palice a sekery a boli odhodlaní ho brániť. Pán farár ich upokojoval a varoval pred tým, aby sa dopustili násilia. Nakoniec ho na mnoho rokov zatvorili," spomína Margita Kvasková.

Dodáva, že potom mali v dedine len pravoslávnych duchovných. Keď Hricova prepustili v roku 1968, na chvíľu sa vrátil a slúžil v obci bohoslužby.

V gréckokatolíckom chráme sv. Kozmu a Damiána v Cernine, okres Svidník, uchovávajú starú Bibliu, ktorej texty sú písané v staroslovienčine. Pani Margita Kvasková (na snímke) tvrdí, že čítať z nej nie až také jednoduché, pretože v texte sú zvláštne znaky, ktoré nahrádzajú význam slov.Foto: TASR/Jána Lašák.

Družstvá nemali

Ľudia v Cernine sa odjakživa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a prácou v lese.

"Tu sa súkromne gazdovalo ešte v 70. rokoch. Všade už boli družstvá, len u nás nie. Najskôr to nechceli sami ľudia a potom už žiadali, aby aj tu nejaké založili. Dovtedy sme napríklad mi doma chovali kravy, sliepky, prasce i ovce," spomína si na svoje gazdovstvo 85-ročná Mária Rompilová.

Neskôr v čase socializmu pribudli v obci pobočky priemyselných závodov, ktoré však už dnes neexistujú. Niekoľko desiatok ľudí tu napríklad pracovalo v prevádzke podniku Tesla, kde sa vyrábali komponenty na telefóny.

Má 580 obyvateľov

Dnes má obec okolo 580 obyvateľov a kompletné občianske vybavenie. Na svoj rozvoj čerpá peniaze z rôznych zdrojov.

V posledných desiatich rokoch sa jej tak podarilo opraviť budovu kultúrneho domu, školu, centrálne námestie a niektoré komunikácie.

Usporiadali množstvo športových a kultúrnych podujatí a vybudovali viacúčelové ihrisko.

"V pláne ešte máme opravu ďalších ciest a chodníkov, revitalizáciu školského ihriska pre potreby verejnosti, chceme vymeniť kúrenie v kultúrnom dome a vybudovať novú požiarnu zbrojnicu," uzavrela starostka obce Helena Madzinová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári