Mať dobrého suseda, to je pre mnohých darom. Skutočným darom z nebies. Nie každý však takýto darček dostane. O to je vzácnejší pre tých, ktorí ho majú. Príkladom je i pani Marta Ištoňová z Torysy (okr. Sabinov). Tú si jej suseda Angela právom vybrala za kandidáta do súťaže o Naj suseda. A že ide o pravú kandidátku, sme sa presvedčili aj na vlastnej koži.
TORYSA. Pani Marta Ištoňová sa do Torysy prisťahovala. Rodáčka z Dubovice tu našla svoj druhý domov po tom, čo sa sem vydala.
Prvé dva roky po svadbe tu prežila pri svokre, potom našli svoje bývanie v bytovke v Lipanoch. No len čo bola možnosť získať pozemok v Toryse, neváhali. Postavili si tu dom. A spolu s vlastným domom získali aj nových susedov.
Vždy sa „skontrolujú“
Pani Martu prihlásila do súťaže jej „vrchná“ suseda Angela Sontágová. Spolu vychádzajú ukážkovo, jedna na druhú nedá dopustiť. Nielen vzájomný pozdrav, pár slov, ale i spoločná káva je pre nich samozrejmosťou.
Pri týchto susedoch určite neplatí, žeby sa niekedy stavali vysoké múry. Práve naopak.
„Nechodíme dookola, máme tu zboku bránku, tak už prebehneme k sebe,“ prezradila s úsmevom pani Marta. Zvykli si na seba natoľko, že už sa aj akosi podvedome „kontrolujú“.
„Nie je deň, žeby sme sa nevideli. Už ja alebo ona prebehneme – čo robíš? Nevidno ťa,“ smeje sa Marta. Ak sa na dvore nezazrú, tak si už zavolajú, či sa niečo deje. Úplne prirodzenou vecou je stráženie si domu počas neprítomnosti tých druhých či polievanie kvetov.
Vzájomne si pomáhajú
Kamarátia sa všetci z rodín navzájom. V približne rovnakom veku majú deti, ktoré si ešte aj teraz, keď vyrásli, zavolajú a pomôžu. Susedka tiež pomôže vo veciach zo sféry, v ktorej pracuje, takže je to pomoc po každej stránke.
Manžela pani Marty chodieva za prácou do zahraničia, tak v čase jeho neprítomnosti vie sused Stano zastúpiť i pri mužských prácach na dvore.
„Postriekal nielen svoje zemiaky, ale i naše, keď sa mu zvýšil postrek,“ spomína na skutočne ukážkové vzťahy pani Marta. Vedia si jedna k druhej i zaskočiť, keď doma čosi chýba.
„Áno, to si vždy pomôžeme, požičiame. Ktorúsi nedeľu sa mi stalo, že som varila obed a chcela som urobiť plnené mäso, použila som vajíčka, ale nenapadlo mi, že ešte budem potrebovať aj obaliť, tak som si zabehla požičať,“ spomína s úsmevom pani Marta.
Spoločne i oslavujú
Nielen spoločná práca, ale i spoločná zábava a trávenie voľného času patrí k formám utužovania dobrých susedských vzťahov. Navzájom si chodia blahoželať na meniny i narodeniny. A hostia sa aj mimo osláv.
„Keď ona dačo upečie, alebo ja, tak si prinesieme. Hocikedy v sobotu, keď prídem z práce a ona má napríklad buchty na pare alebo pirohy, keďže také varieva pre vnúčatá, tak prídem a zakričím – čo si varila? A ona mi už donesie na tanieriku,“ opisuje pani Marta, ako funguje s „hornou“ susedou Angelou.
Spoločne dovolenky tráviť nezvyknú, vraj len raz mali v pláne, ale im to zdravotné komplikácie neumožnili.
A potom bol stále problém sa spoločne termínovo „zladiť“. Podarilo sa im raz spoločne okúpať, inak už len spoločne doma na dvoroch či v domoch.
Mala to už vštepené od detstva
Marta by už bývanie ani susedov nemenila. Predtým, ako sa presťahovali do Torysy, žili chvíľu v Lipanoch. Ani tam to vraj so susedmi nebolo zlé.
S niektorými si pozdravili, iná suseda i deti postrážila, vo vedľajšom vchode mala rodáčku zo svojej obce.
Že je susedské fungovanie prirodzené, však už okúsila Marta v detstve. Keďže ako malé dieťa stratila otca a bolo ich doma sedem detí, akosi prirodzene sa učili vzájomnej pomoci medzi susedmi.
„Keď sme ako malé deti prišli k susedom, nepýtali sme sa, či môžeme a jedli sme spolu s nimi. A to isté oni u nás. Boli sme akoby doma u nich i oni u nás,“ spomína na detstvo.
„Ja som rástla už s tým, že so susedmi treba dobre vychádzať.“
Sused – ten je ako vlastná rodina
Hoci Marta pochádza z viacerých detí, každý zo súrodencov sa presťahoval inam. Teda je častejšie so susedmi ako s rodinou.
„Dobrý sused, veď to je ako vlastná rodina. Dobrá suseda je ako dobrá sestra,“ hodnotí.
Je názoru, že so susedmi treba vychádzať, lebo človek nikdy nevie, kedy ich bude potrebovať, či pri chorobe alebo iných problémoch. Sused by mal byť nielen „bývajúci vedľa“, ale i kamarát a blízka duša.
Spomína si napríklad na zážitok, ako mali spoločný susedský večer, pri smiechu, televízii, malých deťoch. Vonku síce brechali psy, ale ich to nevyrušilo. A keď sa pred polnocou vyprevádzali, zistili, že vonku sa schádza plná ulica. Cigáni kradli sliepky.
„Vás aj okradnú a vy nič – povedali nám vtedy susedia, no nám bolo spolu dobre, tak sme si nič nevšimli,“ spomína Marta.
Recept? Otvorená debata
Čo je podľa Marty základom fungujúcich susedských vzťahov? „Povedať si všetko rovno. Čo sa mi nepáči, to jej poviem a takisto aj ona mne. Žiadne ohováranie, okolkovanie a reči poza chrbát. Základom všetkého je otvorená komunikácia,“ zhodnotila súťažiaca v súťaži o naj suseda.
Inak je to všetko o domýšľaní, namýšľaní a to vzťahom teda zaručene neprospieva. Sama o sebe prezrádza, že nie je typom človeka, ktorý by sa dokázal dlho hnevať.
„Aj doma v rodine, keď trošku pokričím, ale už hneď na to sa rozprávam, neviem sa dlho hnevať,“ zhodnotila s úsmevom.
„Stalo sa, že som sa radšej otočila, nie som konfliktný typ. Muselo by mi niečo už veľmi vadiť. Vždy poviem – radšej sa za teba pomodlím, akoby som sa mala s tebou vadiť,“ dodáva Marta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
