Na Okresnom súde v Prešove začalo v pondelok hlavné pojednávanie s profesionálnym rodičom obžalovaným zo zabitia malej Simonky. Pred senátom vypovedal obžalovaný, ktorý opakovane tvrdil, že je nevinný.

PREŠOV. Prípad úmrtia malej Simonky z detského domova v Košiciach sa dostal pred súd.

Dievčatko zomrelo u profesionálnych rodičov v rodinnom dome vo Veľkom Šariši - Kanaši (okres Prešov). Stalo sa tak v marci toho roku.

Podľa polície došlo u tohto 19-mesačného dieťaťa k vzniku viacerých zranení, vrátane vnútorného krvácania. Obvinený bol profesionálny rodič Ivan G., ktoré mal dieťa, s ďalšími dvoma, v opatere.

Vzniesli obžalobu za zabitie

Prokurátorka naň vzniesla obžalobu za zločin zabitia. V úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví mal podľa obžaloby z nedbanlivosti spôsobiť smrť dievčatka. K nej malo dôjsť tlačením prstami na brucho a hlavičku.

Proces s profesionálnym rodičom z Veľkého Šariša sa začal.

„Nebudem sa vyjadrovať do médií. Rešpektujte moje súkromne,“ povedal pred začatím pojednávania obžalovaný. V súdnej sieni sa však rozhovoril.

„Som nevinný,“ konštatoval Ivan a zdôraznil: „Skutok som nespáchal.“

Následne senátu opísal, čo sa v osudný marcový deň dialo.

Čo sa v ten deň dialo

Najprv zaviezol svoje deti do škôlky, za ten čas jeho manželka vychystala tri zverené deti z detského domova, ktoré viezol na dohodnutú lekársku prehliadku. Sabrinka dostala injekcie (očkovanie), Alexa lekárka len skontrolovala a Simonku, o ktorú v tomto prípade ide, odvážila.

„Mala problém s priberaním. Bola tiež pozadu vo vývine. Lekárka konštatovala, že jej zrejme začali rásť zúbky,“ opisoval návštevu, z ktorej sa s deťmi vrátil okolo desiatej ráno.

O dvanástej mal pripraviť deťom obed. Sabrinka spala, Alex sa usadil na svoje miesto a Simonku dal do sedačky pri stole.

„Vtedy som si všimol, že má na čele modriny a na brade červené miesto. Jedla normálne, dokŕmil som jum ako stále... Po obede som ju prezliekol a uložil do postieľky. Všimol som si, že Simonka je povracaná. Ako ležala v postieľke, mala zvratky okolo krku a hlavy.“

Pokračoval, že dievča vybral z postieľky, prezliekol, osprchoval, vymenil posteľnú bielizeň a dal naspäť.

Dostavili sa teploty

Poobedňajší odpočinok skončil o tretej popoludní.

„Pri prezliekaní som cítil, že Simonka je horúca. Zmeral som jej teplotu, mala 38,2 stupne. Podal som jej paralen 125 a pol banánu,“ pokračoval vo výpovedi pred senátom. Pred olovrantom sa ešte mala hrať v obývacej miestnosti s bratom. „Šalili sa, vozil ju na tatrovke, hrali sa s kockami,“ povedal obžalovaný, ktorý nevidel, že by v tom čase došlo k nejakému úrazu.

Dieťa však vraj začalo byť bez nálady, čo pripisoval teplote. Na návštevu k nim prišli aj jeho rodičia, ktorí okolo 18.30 z domu odchádzali.

Vtedy prišla za Ivanom manželka, že Simkonka má stále zvýšenú teplotu.

„Zdala sa jej byť divná. Preto som volal doktorke a popísal som jej, čo sa deje, že má teplotu a vracala. Poradila mi tri lieky, že jeden z nich mám dať. Nemal som ani jeden, išiel som k susede, ktorá je zdravotná sestra. Jeden z nich dala a dala mi ho. Išlo o diazepan v tube, mal som podať polovičku lieku do análneho otvoru. S tým, že bude ospalá malátna, mala mať vyvýšené miesto pod hlavou, aby sa nepovracala.“

Večerná dráma

Takto ju teda, podľa slov Ivana, uložili. Okolo pol deviatej večer zaspala.

„S manželkou sme sedeli v kuchyni a rozhodli sme sa, že tiež ideme spať. Išiel som ešte skontrolovať deti. Všimol som si, že Simonka nedýcha. Dal som jej ucho na hruď. Srdce ešte bilo, zdalo sa mi. Vzal som ju na ruky, zobral do spálne a zavolal manželku. Pribehla, vzala ju, poslala ma po susedu - zdravotnú sestru a volala záchranku.“

Podľa obžalovaného mala suseda prísť, dať dievča na zem a začať ho oživovať. On so ženou čakali na záchranku.

„Doktor sa pýtal, aké má zdravotné problémy, predložil som mu správu z kardiológie,“ opisoval Ivan.

Mal sa vraj spýtať, či bola operovaná a či vedia, v akom vážnom stave je. Potom mal podľa výpovede poslať všetkých preč a 40 až 50 minút oživovať dieťa, čo sa mu nepodarilo.

„Skonštatoval, že sa už jej nedá pomôcť. Utešoval nás, že v týchto prípadoch sa to stáva.“

Na to mali prísť kriminalisti a lekárka na obhliadku.

„Pýtali sa jej na cudzie zavinenie, ktoré odmietla a konštatovala, že žiadne nebolo. Potom odišli.“

Následne mala prísť pohrebná služba a vziať telo. Tak znela verzia Ivana G.

V rozpore so znalcom

Prokurátorke však na nej nesedelo niekoľko vecí. Hlavne jedna. Pýtala sa, ako si vysvetľuje pomliaždené tenké a hrubé črevo na viacerých miestach a ďalšie zranenia, ktoré podľa znalca spôsobili smrť.

„Neviem si to vysvetliť,“ reagoval obžalovaný, ktorý bol podľa svojich slov prakticky celý deň s deťmi.

„Stláčanie som nespôsobil a vysvetliť si neviem, čo sa mohlo stať. Tak, ako som uviedol pri vyšetrovaním, neviem ani, kto to spôsobil,“ pokračoval.

Doplnil, že dievča zaostávala vo vývoji a bolo citlivé. Ak sa trebárs pritlačila o konštrukciu postieľky, hneď mala modrinu. Tak sa mohla buchnúť pri hre, hoci sám to nepostrehol.

Takisto málo jedla, zväčša len tekutú a kašovitú stravu. Bola tiež menej zrelá ako iné deti v jej veku. Síce sa sama postavila, ale nechodila, mala zlú koordináciu pohybov.

Ivan G. zdôraznil, že v daný deň spravil všetko, čo mohol. Keď sa mu Simonka nezdala, volal lekárke.

„Postupoval som tak, ako keď je niečo našim deťom,“ zdôraznil obžalovaný.

Na úvodnom pojednávaní vypovedala aj riaditeľka detského domova Silvia Komorová, podľa ktorej neboli s týmto profesionálnym rodičom žiadne problémy. Senát ešte musí vypočuť ďalších svedkov.

Hlavné pojednávanie Okresný súd v Prešove odročil.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári