Obec Brezovica v okrese Sabinov bola od 13. do polovice 19. storočia trhové mestečko s jarmočmým právom v severozápadnej časti Šariša. Obyvatelia sa zaoberali kolárstvom, tesárstvom a výrobou dreveného náradia. Z čias najväčšieho rozkvetu sa v dedine zachovalo minimálne 11 prízemných šľachtických kúrií a jeden poschodový kaštieľ. Pôvodne ich bolo viac, no zbúrali ich po druhej svetovej vojne a, žiaľ, aj v posledných rokoch. Zo zachovaných objektov boli donedávna pamiatkovo chránené len kaštieľ a jedna kúria, v poslednom roku k nim pribudli ďalšie. Sú to vzácnejšie typy jednoduchých renesančných kúrií, ktoré nie sú veľmi rozšírené. Ako sme už v predchádzajúcich dieloch seriálu písali, podobné sa zachovali v Pečovskej Novej Vsi a v Uzovskom Šalgove.
BREZOVICA. Obec vznikla v 13. storočí ako jedna z prvých osád na hornom toku Torysy. Prvá písomná zmienka o nej je v listine z roku 1316, keď patrila do panstva Torysa, šľachticom z Lomnice (dnes Veľká Lomnica, okr. Kežmarok).
Brezovica patrila v stredoveku a novoveku miestnym šľachticom, ktorí sídlili v obci a používali predikát „de Berzewiche“.
Rod Berzeviczy sa vyvinul ako bočná vetva pánov z Lomnice, keď istý Michal si dal vybudovať pred rokom 1355 nad obcou svoje sídlo.
Rod postupne vybudoval z obce zemepanské mestečko, kde sa minimálne od roku 1437 konal pravidelne trh.
Obec mala aj hrad
V rokoch 1317 - 29 existujú zmienky o hrade. Zanikol koncom 15. storočia, no od 14. storočia sa rod Berzeviczy rozširoval a okrem hradu vznikali postupne ďalšie šľachtické sídla.
O kúrii máme najstaršiu zmienku z roku 1520. Kúrie sa začali budovať najmä po zániku staršej rezidencie severne od obce, ležiacej vyvýšenine. Honosne nazývaný „hrad“ bol poškodený a v roku 1540 už neobývaný.
V 16. storočí bolo v Brezovici až päť kúrii. Nie je ich však možné bližšie určiť. Najväčší zachovaný brezovický kaštieľ (súp. č. 299, NKP) postavili už koncom 16. storočia a postupne vznikali ďalšie, menšie šľachtické sídla.
Predpokladáme, že kúrie jestvujúce do 16. storočia boli prevažne drevené, zanikli, alebo boli výrazne prestavané.
„Vznik väčšieho množstva jednoduchších kúrií na úkor jedného honosného kaštieľa bol v období 17. - 18. storočia spôsobený vnútorným roztrieštením rodu. Archívne sú podložené viaceré obvinenia, sťažnosti medzi jednotlivými členmi rodu, pričom výtržnosti vo svojej kúrii mala v roku 1608 vdova po Adamovi Berzeviczy, v roku 1627 sa viedol spor o ďalšiu nekonkretizovanú kúriu, v roku 1664 protestoval Gašpar Berzeviczy proti obsadeniu jeho kúrie, o tri roky podal zas Ján Berzeviczy protest, že mu príbuzní obsadili jeho kúriu, čo vyvrcholilo zákazom vzájomného zaberania kúrii v roku 1668,“ vysvetlil historické pozadie okolo šľachtických sídiel odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.
Z prameňov nie je možné presne určiť, o ktoré konkrétne kúrie ide. Dá sa len dedukovať, že sa tam v 17. storočí nachádzalo viacero menších kúrii, ktoré boli často po poškodeniach opravované.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
