Obec Červenica v okrese Sabinov sa vyvinula zo strážnej osady, ktorá existovala v 12. storočí na hranici vtedajšieho Uhorska v doline Torysy. V centre dnešnej obce, ležiacej 3 km severozápadne od Sabinova, stojí nenápadný menší kostol, utopený v zníženine pod štátnou cestou. Jeho najväčšie bohatstvo je skryté na v podkroví. Ide o hodnotné nástenné maľby z cyklu legendy o sv. Ladislavovi.
ČERVENICA. Sakrálny objekt vznikol zrejme v 13. storočí v románskom slohu. Najstarší písomný záznam o ňom pochádza z roku 1330, keď podľa listiny už evidentne stál. Jednoduchý, murovaný kostol pozostával z obdĺžnikovej lode, polkruhovitej apsidy a z drevenej veže.
„Klenba bola zrejme len vo svätyni a loď mala tým pádom rovný trámový strop. V južnej stene boli situované dve malé okná a medzi nimi vstupný portál. Na východe v apside bolo tiež malé, najskôr kruhové okno. V období gotiky boli potom rozšírené okná, zbúrala sa západná stena, čím sa i loď rozšírila a pribudla tam hranolová veža i oporné piliere. Pôvodná apsida bola zničená a vzniklo väčšie presbytérium,“ popísal pamiatku odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.
Ako ďalej dodal, okolo roku 1600 bol kostol renesančne upravený (atika na veži) a okolo roku 1733 bol barokizovaný, keď nové zaklenutie spôsobilo zníženie stropu lode. Neskôr boli vybúrane nové okná a vstup. Pod kostolom bola umiestnená krypta.
V 20. storočí vznikla na juhu predsieň, nanovo sa postavila sakristia a interiér aj exteriér bol vymaľovaný, čím zanikla renesančná sgrafitová výzdoba veže i nápis na jej západnej stene, známy zo starších fotografií.
Zachovaná stavba z románskeho obdobia je výnimočná
Všeobecne je románska architektúra z 13. storočia v regióne Šariša menej rozšírená, keď to porovnáme napríklad s neďalekým Spišom.
Podľa Sabola to súvisí so spôsobom osídľovania tohto územia, keď Šariš začal byť výrazne osídľovaný až na prelome 13. - 14. storočia, keď už v architektúre prevažoval sloh gotický. Preto je prítomnosť stavby z románskeho obdobia v centre Šariša viac než významná.
„Z pôvodnej románskej stavby sa dodnes zachovala časť múrov lode. Z obdobia gotiky je jadro veže a zvyšok sakrálneho objektu vrátane interiéru je už len novoveký. Nesmierne veľký význam majú práve dve steny lode, ktoré predišli radikálnym úpravám, lebo ony nesú v sebe najstaršie i najhodnotnejšie prvky kostola. Totiž v južnom múre sa zachovala horná časť románskeho okna s maľovaným ostením a na severe pod pôvodným stropom cyklus nástenných malieb s námetom tzv. ladislavskej legendy,“ vysvetlil odborný radca KPÚ Dominik Sabol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
