Bardejovčan JÁN VALKO (42) za jeden mesiac a 12-tisíc kilometrov schudol päť kíl. Na 6,5-decovom jednovalci si cez Moskvu zašiel endurom do Mongolska a späť.
Často a veľa cestuješ. Čo robíš?
– Mám cestovnú kanceláriu, pracovne veľa cestujem po hoteloch troj–, štvor– aj päťhviezdičkových. Takže, keď mám dovolenku pre seba, snažím sa destinácie vyberať tak, aby som toho pohodlia veľa nemal.
Kde všade si už bol?
– Okrem návštevy Ameriky a pravidelných rybačiek v Nórsku, iba na dvoch väčších cestách. Prvá bola Ukrajina, Krym, Rusko, Kaukaz Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizstan. Na Lade Niva v dvojke aj s paraglidom až k Aralskému jazeru. Tam som si aj zalietal. Druhá cesta viedla do Murmanska, kde som si až na polostrov Rybačij pri Ochotskom mori urobil prvý enduro trip na motorke. Na BMW osemstovke som vtedy za 14 dní urobil nejakých 7-tisíc kilometrov.
Takže Mongolsko bola tvoja druhá „endurovka“?
– Áno, minulý rok som pauzoval a pripravoval sa na túto cestu. Kúpil som na ňu ďalšiu špeciálnu motorku, BMW 650 jednovalec. Pôvodne som mal v pláne ísť až k Japonskému moru po vychytenej enduro „ceste kostí“ (Road of bones). Nakoniec som ale cez Mongolsko došiel „iba“ po Bajkal.
Čo robí „enduro človek“, keď sa pripravuje na cestu?
– V podstate najdôležitejšia vec je dať dokopy motorku, od toho závisí všetko. Tvoj plán je závislý na tom, čo ti kiksne, kedy a kde, a či s tým budeš vedieť niečo robiť. V príprave vymeníš oleje, reťaze a zopár špeciálnych vecí. Moja motorka bola relatívne nová, mala len 5-tisíc kilometrov, takže v pohode. Má ale malú nádrž, takže som si stále s batožinou viezol aj benzín navyše.
Ocenil si na ceste prípravu?
– Fyzicky som sa nijako špeciálne nepripravoval. Z vlastných skúseností som prišiel na to, že hlavne pri dlhších cestách sa dokonale vyladíš na cestu až po takom mesiaci v sedle. To znamená, vieš presne, čo potrebuješ, vyhádžeš z brašne hlúposti, zvykneš si na časový režim a denne najazdené kilometre. Inak túto cestu som bol trochu tlačený časom, pretože Rusi mi dali víza iba na mesiac.
Kde začal trip Mongolia 2015?
– Na motorku som nasadol v Bardejove a prešiel som cez Ukrajinu, Rusko, Sibír, Novosibirsk do Mongolska a cez Ulanbátar naspäť do Ruska. Skončil som až v ruskom Ulan Ude v Burjatskej republike. Odtiaľ ďalších tisíc kilometrov okolo Bajkalu do Irkutska. Z Irkutska som potom išiel vlakom naspäť do Moskvy a odtiaľ znova na motorke domov asi 1600 kilometrov. Dohromady som prešiel nejakých 12-tisíc kilometrov. Počas celej cesty sa motorke ani mne našťastie nič nestalo, odišli mi len mechanické veci, ale až doma. Je to dobrý stroj.
Koľko ti trvalo, kým si prišiel do Mongolska?
– Desať dní. Denne som robil tak 600 kilometrov, mal som aj dni, keď som dal 750, ale to už bolo veľa. Do Moskvy v pohode, rovná cesta, strašná nuda. Prešiel som Moskvou, trochu zaujímavejšie, obrovské mesto, zápchy. Z Moskvy do miliónového Nižného Novgorodu, inak veľmi pekného mesta, ktoré tu nikto nepozná. Odtiaľ nekonečná sibírska rovina, tráva, brezy a žitné polia. Celý deň pozeráš na obilie. Chladné počasie, tak 15-16 stupňov. Niekedy aj 12. Na motorke je základ mať nohy v suchu, keď spadlo pár kvapiek, okamžite som zastavoval a dával návleky. O Sibíri som si vždy myslel, že tam okrem snehu nič nie je, ale je to brutálna obilnica Ruska. Popri ceste, ktorou som išiel, ide aj bajkalsko-amurská magistrála, železnica. A potom veľké sibírske mestá. Omsk, Čeljabinsk, Ufa, Novosibirsk. Všetko obrovské, rozľahlé, rozťahané mestá. Medzi mestami kvalitná asfaltka, v mestách poplátané, rozbité, zlé cesty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
