Bardejovčan Peter Kuzmišin (39) vydal začiatkom októbra knihu Bohovia starých Slovanov (296 strán). Aj keď nie je religionista ani akademik, už od detstva ho oslovovali mystické postavy zo sveta starých Slovanov. Vzdelaním strojný inžinier pred niekoľkými rokmi vydal aj zbierku básní. Žije v malej dedinke Šarišské Čierne pri Bardejove. „Moja kniha nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali,“ povedal nám v krátkom rozhovore.

Ako ste sa dostali k slovanstvu?

– Pred niekoľkými rokmi sme založili občinu „Svätoháj rodnej viery“, v ktorej sa zaoberáme starými slovanskými zvykmi, rituálmi a obradmi. Občina bola niekedy komunita ľudí žijúcich na určitom území. Akási slovanská rodová spoločnosť, hovoríme ale o 6. až 10. storočí. Na Slovensku a v Čechách, ale napríklad aj v susednom Poľsku je takýchto spolkov či združení veľa. Ja som sa o túto problematiku zaujímal už ako študent na strednej škole. Čítal som knihy, vyhľadával zdroje, staré povesti a legendy, zapisoval si.

– Pochádzate z Bardejova. Funguje tam aj vaša komunita?

– Tvrdím o sebe, že som „Pomedzan“, že tu na severovýchodnom Slovensku žijem v oblasti, ktorú volám „Pomedzie“. Pretože je na hranici rôznych krajín, kultúr a svetov. Historicky Kijevskej Rusi a Veľkej Moravy. Aj teraz sme na hranici Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Stále sme boli niekde na hranici, vždy sme patrili k niekomu a zároveň k nikomu.

O čom je kniha?

– Hneď v jej úvode hovorím, že historik píše o tom, čo sa stalo, ale autor či spisovateľ píše iba o tom, čo sa stať mohlo. No nemusí to byť zákonite pravda. Kniha je o staroslovanských príbehoch a legendách. A legenda je v zásade vždy iba jedna, len rozprávačov je mnoho. Príbehy v knihe sú často prerozprávané, využíval som aj zdroje, ktoré zdanlivo nemuseli súvisieť so slovanstvom. Jej súčasťou sú okrem príbehov aj modlitby, obrázky a vysvetlenia či popisy konkrétnych božstiev, ktorých je v knihe popísaných viac ako štyridsať.

Kniha je bohato ilustrovaná, kto je autorom obrázkov?

– Viera Šinalová. Ozvala sa mi práve kvôli textom a kniha jej poslúžila ako maturitná práca. Momentálne študentka výtvarníctva. Kniha vlastne čakala na ňu, dlho som hľadal niekoho, kto by text doplnil obrázkami. Ozvali sa mi viacerí ľudia, ale najviac sa mi páčili práve jej ilustrácie.

Ako dlho ste na knihe pracovali?

– Prvé myšlienky vznikli ešte na začiatku milénia. Tri roky som zháňal zdroje a čítal knihy, robil si poznámky, spisoval. Knihu som dokončil v roku 2006, potom som zháňal ilustrátora a vydavateľa. Pár kusov som si vydal samizdatovo a finálne vyšla až tento rok v Eugenike, vydavateľstve, s ktorým sympatizujem a kde som už predtým uverejňoval nejaké blogy.

Pre koho je určená?

– Pre všetkých Slovákov a Slovanov. Povedomie našich ľudí o našich prapredkoch a našej pôvodnej viere, o tom ako tu vlastne žijeme, čo tu žijeme a prečo tak žijeme je častokrát také, ako keby sme existovali až od príchodu Cyrila a Metoda a predtým tu nič nebolo. Každá zmienka o Slovanoch začína solúnskymi bratmi, no iba málokto ide viacej dozadu. A zmyslom knihy bolo aj prebudiť v nás všetkých slovanské korene, poznať svoju históriu a tradície našich starých predkov. Dnes už poznáme maximálne vodníka a vílu, ale bolo a je toho omnoho viac.

Je to dôležité?

– Samozrejme, hlavne kvôli tomu, aby sme pochopili odkiaľ sme. Že niekedy sme boli viac spätí s prírodou, ale aj sami so sebou a s tým, čo všetko tu bolo, čo nás každý deň obklopovalo. U starých Slovanov naozaj hovoríme o množstve bohov, na rozdiel od dnešného monoteistického kresťanstva. A najmä v súvislosti s prírodou a okolím. Ten základný rozdiel medzi jedným a mnohými je práve v chápaní toho, čo je bezprostredne okolo nás. Myslím si, že ak by sme žili v púšti, jeden boh je správny, ale keďže žijeme alebo sme žili v lese, kde sú stromy, studničky, voda, vietor a veľa ďalších vecí a bytostí, tak to správne nie je.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári