Nech sa divím, koľko chcem, kalendár nepustí. Už neuveriteľných 12 mesiacov prešlo od chvíle, keď náš kolportér Peťo vybehol na námestie a začal popri „Kúpte si Korzár“ kričať i „Kúpte si Prešovské noviny“...
Tieto noviny vychádzajú už presne rok. V utorok 28. 10. 2014 ste si prvýkrát prelistovali Prešovské noviny.
Zbehlo ako voda. Ale spomienky na to, ako sa to začalo, sú akoby zo včera.
Začiatky bývajú vždy ťažké. Boli. I vtedy. Nový systém práce, nový šéf, nové rozširovanie poznatkov. Napríklad i tých technických, počítačových, pre mňa čistá sodoma-gomora. Učiť sa lámať strany (vtedy panika, teraz celkom obľúbená činnosť), pracovať s redakčným systémom, robiť graficky „čisté strany“, no bol to „ťažký pôrod“.
Asociáciou na začiatky je i prvý šéfredaktor, priamo z Prahy, Petr Šabata. Výjazd na „môj rajón“ a previerka mojich ročných poznatkov o tom, v ktorej dedine to ako vyzerá, aký je tam starosta, za akú stranu – no maturita šuviks. Stresu vtedy bolo viac než dosť, ešte i na rozdávanie.
Dodnes nezabudnem na víkendovú službu, keď som v robote trávila už tretí víkend po sebe a tešila som sa na ten štvrtý mimo nej.
Noviny na druhý deň pripravené, v zápale práce, s telefónom pri uchu, kľúčami od auta v ruke, jednou nohou na ceste do Sabinova na otvorenie zimného štadióna.
Unavená, ale nedeľa nekončí a ja som (bohužiaľ) zachytila šéfovu nevinnú poznámku: Maji, šetři si síly, o týden tady máme volby. Kukla som naňho, že a čo? Veď to ja nerobím, to je kolegova služba i disciplína.
Ale jeho jemná námietka s jasným odkazom bola priama. „No né, to budete muset dělat všechny!“
Vygúlila som naňho oči, kde sa mi už tlačili slzy zúfalstva, že veď ja nemôžem, idem na dve oslavy, mám svoj nabitý program. A on – ale to asi nepůjde...
Vtedy to prišlo. Posledná povestná kvapka. Keď som si po niekoľkých týždňoch únavy a neustáleho nervového vypätia uľavila. Nie plačom. Na štýl Bolka Polívku.
Neviem, či to viac šoklo šéfa, či mňa, keďže to nie je môj slovník. Ale stalo sa. V šoku bol i vtedajší kolega, terajší šéf.
A z doživotného trapasu sa stala jedna z redakčných historiek á la Ako Maja šéfa „rada mala“.
Darmo, i také príbehy píše redakčná kuchyňa. Rok za nami a Boh vie, koľko pred nami. Ale hlavne bez zbytočného stresu, pri pokoji. Keď nejde o život, nejde o nič.
Takže, všetko najlepšie k prvým narodeninám nám i vám, milí čitatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
