Spohodlneli sme. Mnohí sú síce veľmi vyťažení a voľný čas si nájdu len sporadicky, ale keď sa majú rozhodnúť čo s ním, zvyčajne vyhrávajú nákupy v obchodných centrách, prípadne kino či kaviareň.

Len málo ľudí sa rozhoduje pre vychádzku do prírody, jazdu na bicykli či korčuliach. No a keďže deti sú naším zrkadlom, preberajú naše zvyky.

O prírode sa dozvedajú len teoreticky. V škole či z dokumentárnych filmov, ale zväčša nepoznajú ani stromy, ani lesné plody, ani lúčne kvety.

Dôvodom je to, že sú reálne v prírode málo. Víkendovou otázkou pre mnohé rodiny je, kam vyraziť, aby to nebolo časovo náročné, finančne nákladné a zážitok zaručený. Máme predsa lesopark.

Potom prídu ďalšie otázky, že kde vlastne je ten lesopark? Potrebujeme auto? Dá sa tam ísť na bicykli? Môžeme vziať aj deti s kočíkmi? Môže s nami ísť aj babička, keď sa musí opierať o barlu?

Väčšina Prešovčanov má o lesoparku svoju predstavu, ale len chabé informácie. Poznajú lokalitu Bikoš a Cemjatu a pár turistických chodníkov čiastočne označených, no z lesa majú strach.

Nielenže sa mení, ale chýba v ňom sieť ciest, ktoré by ich správne viedli z lokality do lokality. Chýba im cieľová atrakcia.

Niekde sa stala chyba. Možno v tom, že správca lesoparku nedokáže s rozpočtom 10-tisíc eur ročne urobiť viac ako udržiavať existujúce chodníky a relaxačné plochy, opravovať rozbité lavičky a altánky, kosiť a vyvážať odpad.

Chce to nielen plán na rozširovanie lesného parku, ale aj viac peňazí, aby do prírody prilákali ľudí a je jedno, či to bude na jar, na jeseň či v zime.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári