V súvislosti s vojnovými konfliktami sa zvykne v literatúre spomínať slovné spojenie tiekli potoky krvi.
NIŽNÁ POLIANKA. Kruté boje počas 1. svetovej vojny sa odohrali aj na vrchu Kaštielik, ktorý sa týči nad dedinou.
Strety vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády si vyžiadali veľa obetí, ľudia preto kopec volali aj Krvavá hora.
Boje pri Nižnej Polianke prebiehali od konca roka 1914 až do Veľkej noci 1915, teda v neľudských zimných podmienkach.
Raz získali strategickú kótu jedni, raz druhí vojaci, bojovalo sa v zákopoch a vojaci išli po stovkách do útoku.
"Starí ľudia nám hovorili, že útoky sa viedli na bodáky, takže zostávalo množstvo ranených a mŕtvych. Bolo to v zime, sneh sa topil, voda sa miešala s krvou a stekala dolu kopcami, preto vrch dostal názov Krvavá hora," vysvetlil starosta Ján Cundra.
V priestoroch Obecného úradu v Nižnej Polianke zriadili pamätnú izbu, ktorá má pripomínať boje na vrchu Kaštielik, kde zahynuli stovky vojakov rakúsko-uhorskej i ruskej armády počas 1. svetovej vojny. Pri replike dela je starosta obce a zároveň autor myšlienky zriadenia expozície Ján Cundra. FOTO: TASR
Dva vojenské cintoríny
Všade v okolitých dedinách je množstvo pamätníkov a cintorínov, kde sú pochovaní vojaci z 1. svetovej vojny, ktoré sú pomerne dobre zmapované.
"U nás máme dva vojenské cintoríny. Jeden je hneď pri ceste a zrekonštruovali ho nemeckí vojaci, ktorí sem prišli v rámci medzivládnej dohody. Je tam pochovaných okolo 300 prevažne rakúsko-uhorských vojakov," uviedol starosta.
Na ďalšom cintoríne sú pochovaní ruskí vojaci.
Ide o hromadný hrob, ktorý predstavuje šachta s rozmermi 15 krát 15 metrov. Pochované sú v ňom desiatky neznámych ruských vojakov.
"Vojnovú históriu pripomínajú tiež predmety v pamätnej izbe v priestoroch obecného úradu. Sú tam umiestnené autentické zbrane z tohto obdobia, uniformy jednotlivých armád, ktoré sa zúčastňovali na týchto bojoch. Máme tam osobné predmety vojakov, dobové fotografie, ktoré nám poprinášali občania z okolia," povedal starosta.
Ušiel zo Sibíri
O hrôzach 1. svetovej vojny často počúval od svojich predkov aj rodák z Nižnej Polianky dôchodca Ivan Kavuľa.
Na Krvavej hore bojoval aj jeho starý otec.
"Pod kaštielikom išiel na šturm aj môj nebohý dedo, ale aj viacerí ľudia od nás z dediny. Dostal sa do ruského zajatia a odviezli ho až na Sibír, kde robil v pracovnom tábore," hovorí 78-ročný dôchodca.
Nakoniec sa jeho dedo z Ruska vrátil. Niekoľkým zajatcom vraj pomohol utiecť strojvodca vlaku, ktorým tam dovážali tovar.
Previezol ich do Rakúska a odtiaľ išli pešo až domov.
Ľudia z Nižnej Polianky radi spomínajú na svojho pána učiteľa Konštantína Kapišinského. Na snímke Ján Kavuľa, ktorý ako malý chlapec pomáhal pánu učiteľovi stavať vodostrek. Ako pamiatku na tieto časy zanechal učiteľ Kapišinský aj nápis na kameni pri studničke. FOTO: TASR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
