Archeologický výskum na bardejovskom Hornom hrade pokračuje. Projekt chcú dokončiť o rok, dva domy pôjdu dole.

BARDEJOV. Horná brána, Južná brána, Horný hrad či Tridsiatkový hrad. Tieto termíny sa s aktuálne prebiehajúcou rekonštrukciou na Rhódyho ulici stávajú súčasťou slovníka Bardejovčanov.

Naopak, slovné spojenia Zelený dom či Brinkov dom budú z rovnakého dôvodu po dokončení celého projektu minulosťou.

Archeológovia, pamiatkári a radnica pri prácach na najvýznamnejšej mestskej bráne každý deň odhaľujú nové fakty o histórii mesta.

Brány a predmestia

Mesto malo pôvodne tri vstupné brány, severnú, západnú a južnú, okolo ktorých sa koncentrovali tri hlavné predmestia, Krátky, Dlhý a Vysoký rad.

Západná brána (dnešná križovatka Hviezdoslavovej a Jiráskovej ulice) sa kompletne zbúrala, k severnej bráne sa pristavil nový kamenný most (prechod zo Stöcklovej cez Dlhý rad k stanici).

„To, že tu na Rhódyho bola najväčšia, južná alebo Horná brána nazývaná tiež Horný hrad, sme z dobových záznamov vedeli. Celé mestské opevnenie však od napoleonských vojen začiatkom 19. storočia tým, že postupne stratilo význam, chátralo.“

S Petrom Harčarom z Krajského pamiatkového úradu v Prešove stojíme pred ohradenou stavbou. O deviatej ráno je tu už rušno, v pohybe sú stavebné stroje, robotníci aj mestskí úradníci.

„Bardejovské opevnenie na Hornej bráne pochádza z viacerých období. V polovici 14. storočia tu bola iba obvodová hradba s bránou, ktorú tvorila akási prechodová bašta. V 15. storočí po príchode husitov za vlády Žigmunda dochádza k vzniku nadstavby - ochodze s predprsňou a parkánovej hradby. V tom čase vzniká tiež vodná priekopa a s nástupom palných zbraní aj strieľne na ochodziach. Na bráne sa buduje podkovovité predbránie a v 16. storočí ako najmodernejší prvok obranného systému aj barbakan – veľká kruhová otvorená stavba v hradbovej priekope,“ popisuje Harčar historický status projektu obnovy Horného hradu.