Ako tak uvažujem, zisťujem, že asi k žiadnemu štátnemu sviatku som nepočula toľko príbehov a komentárov a spokojnosti a sťažností ako práve k 17. novembru.
K Dňu boja za slobodu a demokraciu. Tak pekne a honosne to znie, a čo všetko bolo za tým...
Pravdupovediac, u mňa sa k dňu 17. 11. 1989 neviažu žiadne spomienky. Vtedy som asi riešila (teda skôr moji rodičia) prerezávanie prvých zubov. A bolo mi tak srdečne jedno, že niekde sa štrngá kľúčami.
Aj neskôr to bol len jeden z dátumov v učebnici dejepisu, deň, keď som v sedemnástke spoznala a po uši sa zaľúbila do jedného chlapca či názov prešovskej ulice, kam som sa počas vysokoškolských rokov presťahovala.
Písať o tom, ako to vtedy vyzeralo, nemá z mojej strany „váhu“, keďže v tom čase sa doma riešila asi skôr moja váha batoľaťa.
Čím som však staršia, tým viac sa nad týmto dňom zamýšľam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
