Ešte za éry Československa fungoval prepracovaný systém testovania, výberu a výchovy športových talentov z radov školákov, z ktorých vyrastali aj majstri sveta či olympijskí medailisti. Ten pomáhal nielen nájsť tie najväčšie talenty a včas ich podchytiť, ale mal aj vplyv na celkovú popularitu športu u detí. Po rozpade spoločného štátu na Slovensku ostali zo zavrhnutého systému, ktorý inšpiroval celý svet, len trosky. Výsledok sa dostavil. Čoraz menej detí športuje, hľadanie talentov je často na báze náhody, individuálneho zanietenia, v lepšom prípade práce klubov alebo športových federácií. Pomôcť systémovo riešiť tento problém má vládny projekt koncepcie hľadania talentov, na ktorom sa majú podieľať najmä vysoké školy športového zamerania. To, čo fungovalo, treba znovu prácne postaviť a dlhodobo nastavovať. Svoje o tom vedia aj na Fakulte športu Prešovskej univerzity (FŠ PU)
PREŠOV. Ešte v decembri 2012 schválila Vláda SR Koncepciu štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe nej vypracovala koncept práce so športovými talentmi na roky 2015 až 2020.
Doň sa zapojila aj FŠ PU, ktorá pracuje na projekte hľadania a testovania športových talentov.
Nájsť talenty, ktoré majú šancu byť úspešné
Hlavný problém hľadania športových talentov u nás je chýbajúci systém jednotného testovania.
Nielen, že detí so záujmom o šport je neustále menej, ale často sa stáva, že ich predpoklady a schopnosti sa ukážu vtedy, keď je už neskoro. Prípadne, že si nevyberú šport, v ktorom majú predpoklady rastu a úspechu.
„Výber talentovaných detí pre konkrétny šport je neskoro robiť vo veku 9 - 11 rokov, ako sa to často deje dnes. Vtedy už deti často športujú, alebo sa venujú iným činnostiam. Je nutné zaviesť celoštátne testovanie detí v 1. ročníku základných škôl vo veku 6 – 7 rokov,“ hovorí o základe problému dekan FŠ PU Pavel Ružbarský.
„V tomto veku ešte deti nezačali s riadenou športovou prípravou, alebo sú v nej len krátko. Čiže, už v takomto veku by sme pri plošnom testovaní mohli mať základnú predstavu, ktorá by sa potom overovala ešte aj ďalším testom v 3. ročníku školy,“ dodáva.
To, čo sa navonok javí ako realite vzdialená vec, ktorej laici a bežní športoví priaznivci nerozumejú, je v skutočnosti jeden z pilierov úspešnosti budúcich športovcov.
Aj preto, že podobný systém na Slovensku nie je, máme čoraz menej špičkových športovcov, najmä v kľúčových, olympijských športoch.
A aj preto krajiny, ktoré podobný systém majú, sú podstatne úspešnejšie, hoci veľkosťou a počtom obyvateľstva sú porovnateľné so Slovenskom.
Práca, aj keď nepochybne záslužná, ktorú robia kluby a športové federácie cez útvary talentovanej mládeže, totiž nestačí.
Chýba jej jasný, merateľný podklad, ktorý by mala zabezpečiť koncepcia, na ktorej sa budú podieľať aj Prešovčania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári