Jana z Arku. Nový muzikál, nové boje, nové výzvy. Fantastická zostava tvorcov Divadla Jonáša Záborského opäť stvorila jedinečný pôvodný muzikál. Nie však ako prednášku o histórii. Inak. Ako rozprávku pre dospelých. Rodila sa v pote, pri víne, modlitbe, hľadaní, pri verejnej generálke i pri technickom zlyhaní. Výsledok a posolstvo však hovorí jedno: Netreba sa vzdávať, treba bojovať.

PREŠOV. Činohra, herecké obsadenie, hudba, scéna, choreografia – symbióza toho všetkého v novej Jane z Arku opäť nastavila vysokú latku.

Dvorný umelecký šéf a režisér Michal Náhlík sa naplno ponoril do štúdia o Jane z Arku, filmy však nehltal. Zameral sa na literatúru.

„Bol som intenzívne zahrabaný v historickej literatúre, myslím, žeby som mohol prednášku o storočnej vojne. Ich život bol iný, ako sme predstavili, ale vedel som, že tá mysteriózna legenda ma zaujíma a muzikál chcem urobiť ako rozprávku pre dospelých,“ opisuje Náhlík. Nechal teda históriu históriou, išiel viac po charakterovej, mystickej linke.

V príbehu o panne orleánskej je veľmi výrazné náboženstvo, otázka Boha i diabla. Zaujme napríklad scéna interiéru kostola. Režisér si praje, aby to však bolo pre všetkých, bez ohľadu na vierovyznanie.

„Chcem, aby to pramenilo z prírody, aby to nebolo len o Bohu. Ja som ateista, ale keď sme fotili divadelný kalendár v artikulárnom kostole v Kežmarku, tam som si ako ateista povedal, že ak Boh existuje, tak tam bol. A preto som aj výtvarníčkam povedal, že nebudeme robiť stredoveký kostol, chcel som krásny, maľovaný. Chcel som mať pocit, že ten Boh tu bude s nami, ak teda je,“ vysvetlil Náhlík.

Foto k článku: TASR/František Iván

Pomohla modlitba i víno

Ako réžia, aj hudba ostala v rukách naslovo vzatého odborníka, muzikatna Martina Husovského z Komajota. Ten s Janou „spal a vstával“ doslova dva roky, ani po verejnej generálke neveril, že je to hotové.

„Ako Jana z Arku mohla viesť armádu, tak ja ako hudobný barbar, človek, ktorý sa pýši tým, že nedokončil ani dva ročníky konzervatória, som dostal možnosť, skomponovať niečo, čo ma už po 4 skladbách presiahlo, bolo to väčšie ako ja,“ priznal Martin.

Hudba sa nedala napísať z večera do rána. Pomáhal si všelijako.„Keď nepomáha inšpirácia ani Pán Boh, tak červené víno,“ zhodnotil s úsmevom.