PREŠOV. „Po dlhých rokoch sa tu zase objavili fotografi na reprezentatívnej výstave. Tá tu chýbala, pritom v Prešove je tradícia Divaldovcov, známych fotografov svetového mena,“ konštatoval fotograf a zostavovateľ výstavy Ladislav Cuper.

Prieskumný ročník

„Ukázali rôzne žánre. Čo ma najviac prekvapilo, je reportážna fotografia, ktorú bolo málo vidieť,“ povedal Cuper, ktorý verí, že v budúcnosti sa podarí vytvoriť tradíciu, aby sa k mesiacu fotografie vždy otvorila výstava prešovských fotografov.

„Toto je taký nultý, prieskumný ročník. Myslím, že bude mať pekný ohlas, medzi divákmi i novinármi, trochu sa spropaguje a pripoja sa ďalší fotografi. Aj tí, o ktorých som nepočul. Šancu majú všetci, profesionálni i amatérski fotografi. Lebo každému z nich sa objaví nejedna nádherná fotografia, súca na výstavu,“ prezradil Cuper, ktorému sa podarilo spojiť bardov prešovskej fotografie, akými sú Dionýz Dugas či Jaroslav Šurkala, s najmladšou generáciou fotografov združených v klube PAF 5,6.

Mohli sa osobne spoznať

„Všetkých fotografov ani osobne nepoznám. Sú to noví autori. Poznal som ich fotografie, s ktorými som sa už stretol a zapáčili sa mi,“ povedal Cuper, ktorého potešilo osobné stretnutie a prepojenie fotografickej komunity.

Práve to bola hlavná jednotiaca idea tejto výstavy. Symbiózu vítajú mladší aj starší ľudia spoza objektívov.

„Prezentujeme sa tu ako zmes prešovských fotografov. Považujem za geniálnu myšlienku, že môžu môžeme aj mladí, aj starší ukázať, čo tvoríme,“ uviedol šéf klubu PAF 5,6 Slavo Hudák.

Ocenil to aj jeden z nestorov tejto brandže Dionýz Dugas: „Hovorím si, my v tom Prešove akoby sme o sebe nevedeli, akoby sme nežili....“

Našli spoločnú reč

Rozdiel medzi technológiami zmazal vzťah k fotografii.

„Za jeden deň vznikne v súčasnosti na svete toľko snímok, ako vzniklo od roku 1914 do 1945. Nepreberné množstvo,“ poznamenal Jaroslav Šurkala, ktorý je prívržencom klasickej techniky, no má rešpekt voči novej technológii.

„Je to paráda, že sa spojili rôzne smery fotografovania,“ povedal zástupca mladšej generácie Peter Ilenčík, ktorý sa opiera o modernú technológiu, ale zaujali ho snímky starších kolegov.

Na výstave nemohol chýbať ani dlhoročný fotograf Viktor Zamborský. Ako vníma fakt, že hoci sa viac fotí ako niekedy, novinárskych fotografov ubudlo?

„Fotografov by bolo dosť, ale šéfovia nechcú platiť fotografov. Je hanba na Slovensku, že tri eurá je priemer za fotku, čo bolo pred 20 rokmi. Tak to je,“ posťažoval sa.

Samotná výstava ho však zaujala, aj snímky jeho kolegov. On sám k nej prispel, ako je uňho v posledných rokoch zvykom, zábermi spod vody.

Divald

Práve v čase, keď prešovskí fotografi spojili svoje sily na spoločnej reprezentatívnej výstave a keď väčšina ľudí chodievala páliť sviečky na hroby, vyšla na povrch správa o zrušení hrobu Karola Divalda, prešovského priekopníka fotografie v Uhorsku.

PREŠOV. Informoval o tom denník Plus 1 deň. Hrob známeho fotografa a lekárnika bol zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. K jeho zrušeniu malo dôjsť ešte v roku 2001.
Divaldov hrob s náhrobkom pritom patrí medzi jedenásť hrobov, evidovaných ako kultúrne pamiatky, o ktoré sa stará priamo mesto, resp. Technické služby mesta Prešov. Ďalšími sú Mikuláš Moyzes, Ján Pöschl, Ján Rombauer, Andrej Vandrák, Fedor Lazorík, Max Kurth, Július Török, Mikuláš Jordán, Dr. Jozef Greš a obete fašizmu.

Polícia sa v súvislosti s hrobom Karola Divalda od začiatku tohto roka zaoberá trestným oznámením vo veci zrušenia Národnej kultúrnej pamiatky. Vyšetrovanie ešte prebieha. Podľa mesta ide o záležitosť z roku 2001.

„Technické služby mesta Prešov pri vyhľadávaní informácií v ich interných záznamoch zistili nasledovné, že v roku 2001 došlo k prechovaniu daného hrobového miesta, k čomu vyšetrovateľovi poskytli príslušné doklady. V danom roku tiež došlo k premiestneniu pylóna z tohto hrobového miesta,“ uviedol Milan Grejták z Mestského úradu v Prešove.

frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári