Zaslúžila sa o to dobročinnou prácou a pomocou ľuďom v núdzi či bez domova.
SVIDNÍK. Na púti, kde sa každoročne stretávajú charity z celého Slovenska vyše šesť rokov, ocenili v Ľutine vedúcu svidníckeho Domova na polceste Helenu Paňkovú.
Gréckokatolícka charita Prešov, pod ktorú patrí aj svidnícky Dom svätej Faustíny, spolupracuje na tejto spoločnej aktivite so Slovenskou katolíckou charitou.
„Bola som veľmi prekvapená aj dojatá, že som bola navrhnutá na ocenenie za Gréckokatolícku charitu Prešov, za rozvoj charitného diela. Do Domu sv. Faustíny - Domova na polceste, kde pôsobím, prichádzajú ženy, ktoré sú veľmi zraňované a odmietnuté vlastnými rodičmi už od narodenia. Tieto dievčatá, ktoré k nám prichádzajú, potrebujú pocítiť prijatie a nefalšovanú lásku, ktorú sa im snažíme spolu s kolegyňami dávať úprimne a ľudsky,“ vraví o ocenení a práci, ktorú považuje za poslanie.
Ocenenie celého kolektívu
Svoje ocenenie vníma Helena Paňková ako prejav uznania, ktoré podľa nej patrí celému kolektívu. Ďakuje zaň svojim spolupracovníčkam, ergoterapeutkám Viere Antošovej a Miroslave Podolákovej.
„Cena je pre nás novou vzpruhou do ďalšej práce. Sme jeden tím, preto nepatrí len mne, ale aj im.“
Motivuje ju pomoc klientkam. Okrem toho, že vedie domov pre ženy v núdzi, ako sociálna pracovníčka pomáha mnohým rodinám v rámci poradenského centra v budove charity.
Zariadenie vo Svidníku slúži ako „dom na polceste”, ktorý je určený na dočasné bývanie žien s rôznymi problémami. Vznikol v roku 2011 a odvtedy je neustále naplnený. Prichyľujú v ňom ženy bez domova či práce a dávajú im šancu na nový štart.
Pobyt v ňom im pomáha osamostatniť sa, adaptovať v spoločnosti, postaviť sa na vlastné nohy a hľadať si prácu. Okrem toho im pomáhajú upevňovať zmysel pre rodinu a pocit zázemia.
V dočasnom domove nadväzujú rodinné vzťahy
„V tomto zariadení stretávame aj dievčatá, ktoré zažili násilie, tie potrebujú mať v nás oporu . V prípade porušení pravidiel nás však, bohužiaľ, musia naše klientky opustiť, pravidlá sú tvrdé. Nás to mrzí ešte viac ako ich, ak sa vrátia k starému spôsobu života. Bolo už aj zopár takých prípadov,“ upozorňuje vedúca.
Nedávna rekonštrukcia druhého podlažia umožnila poskytnúť útočisko aj pre väčší počet žien a kapacita objektu sa neustále rozširuje. Momentálne v ňom realizujú aj ďalšie opravy.
Klientky sa venujú bežným domácich prácam v závislosti od ročného obdobia. Každá klientka sa o seba v zariadení stará sama, zvlášť si aj varia. Niektoré si privyrábajú predávaním gréckokatolíckeho časopisu Cesta, iné dostávajú príspevky do štátu, ktoré nie sú veľké. Preto ocenia každú ďalšiu pomoc a podporu od ľudí.
Z bezdomovkýň talentované umelkyne
Najdôležitejšou súčasťou ich pobytu je pracovná terapia, ku ktorej patria aj práce v záhrade, šitie darčekových predmetov a látkových bábik s podobizňami kňazov či iných postáv.
Snažia sa dať ergoterapii nové rozmery. „Nie je len prostriedkom na využitie voľného času klientok, ale dáva im motiváciu na zapojenie sa do pracovného procesu. Vďaka tomu majú možnosť zvyšovať a udržiavať svoje pracovné návyky a zručnosti,“ vraví Paňková.
Ďalšími činnosťami sú aj arteterapia, biblioterapia, muzikoterapia či videoterapia. Pravidelne sa sretávajú aj s psychologičkou, kňazmi, ale aj dobrovoľníkmi, ktorí im občas venujú kúsok zo svojho času, ktorý je pre nich tiež významný.
Základným pravidlom domova je každodenná modlitba a klientky sa pravidelne zúčastňujú svätých omší. Životom skúšané ženy a pracovníčky charity nedávno založili aj spevácky zbor, s ktorým sa im začína dariť. K
ďalším veľkým úspechom patrí krst klientok a osamostatnenie bývalej obyvateľky charity Inky, ktorá sa vydala, založila si s manželom rodinu a svojim dvom deťom vytvorili pravý domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
