Šindliar sa hrdí unikátnym stredovekým kostolom sv. Michala

Po obnove vyzerá takmer ako v 14. storočí. Pre autenticitu patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky regiónu.

V obci Šindliar v okrese Prešov sa zachovala unikátna pamiatka, najmä z hľadiska autentickej zachovalosti a súčasnej prezentácie. Po akademickej obnove v rokoch 2001 – 05 vyzerá takmer rovnako ako v 14. storočí. Pre vysoký stupeň pôvodnej zachovalosti a autenticitu sa kostol zaraďuje medzi najvýznamnejšie pamiatky regiónu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 2000.

ŠINDLIAR. Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominika Sabola, sakrálny objekt vznikol ako jednoduchá, malá, pozdĺžne orientovaná stavba v smere východ – západ, ktorá pozostávala z lode a presbytéria menších rozmerov.

Vchádzalo sa do nej dvomi vstupmi, západným a južným portálom, ktoré boli vyhotovené bez plastických detailov, či profilácie. Tvoril ich len orámovaný obdĺžnikový výrez s polkruhovým záklenkom na spôsob ešte románskeho slohu.

„Priestor interiéru bol osvetlený štyrmi úzkymi okennými otvormi bez vnútornej výplne, s hrotitým záklenkom a širokými šikmými osteniami. Svätyňa bola zaklenutá valenou hrotovou klenbou. Do lode viedol gotický víťazný oblúk s lomeným záklenkom. Loď pokrýval drevený trámový strop. Podlaha bola kamenná, pozostávala z veľkých pieskovcových platní. Vo východnom múre svätyne bolo pastofórium s naznačeným gotickým štítom a železnou tepanou mrežou s ozdobnými kovovými prvkami vo forme kvetín. Maľby interiéru predstavovali pásy ornamentov,“ popísal detaily Dominik Sabol.

Gotický zvon bol odliaty v 15. storočí

Pri kostole stála zrejme už v stredoveku drevená zvonica, v ktorej bol osadený gotický zvon, odliaty v 15. storočí.

Zvonica sa síce spomína až v roku 1714, keď ju prestavali, no dôkazom jej skoršej existencie je zachovaný stredoveký zvon. Kostol neskôr len mierne upravovali.

„V priebehu 16. storočia sa realizovala prístavba sakristie k severnému múru presbytéria, pričom bol vyhotovený neskorogotický kamenný sedlový portál so skosenými hranami a maskou muža uprostred nadpražia. V portáli boli osadené drevené dvere so železným kovaním. Sakristia mala zaklenutú valenú klenbu a presvetľoval ju pravouhlý okenný otvor s kovovou mrežou. K známemu vnútornému vybaveniu, ako je gotická socha Madony s dieťatkom na rukách, pribudol začiatkom 17. storočia vzácny renesančno-manieristický oltár,“ povedal o detailoch interiéru odborný radca KPÚ.