Lukáš Makky je síce pôvodom Bratislavčan, ale už roky žije v Prešove. Prišiel na Prešovskú univerzitu študovať dejiny a východ mu učaroval. Už niekoľko rokov skúma stratené civilizácie, kultúry, netušené poklady a záhady takmer ako Harrison Ford so svojím povestným klobúčikom, krivým úsmevom a bičom v ruke, ktorý vedel archeológiu vždy „predať“. Lukáš však išiel ešte ďalej a známe artefakty dal do súvislosti s umením. Jeho výskum zaujal aj vedcov zo Švédska, Nemecka a Poľska.

Kedy ste pocítili túžbu objavovať staroveký svet a hľadať súvislosti so súčasnosťou?

„Je úchvatne sledovať, ako nejaká podceňovaná, sprvoti nenápadná vec, objekt, či jav prerastie v niečo unikátne, alebo aspoň významné a dôležité. Vždy ma uchvacovali problémy, ktoré akoby nemali perspektívu, či boli dlhodobo ignorované a zaznávané. Problémy, ktoré iných nudili, alebo nijako nezaujali. Dejiny praveku mi aj napriek svojej zložitosti jednoducho učarovali.“

Ste teoretik, alebo máte za sebou aj nejakú praktickú skúsenosť?

„Pomáhal som na archeologických vykopávkach v Nižnej Myšli, na lokalite Várhegy, čo je unikátne sídlisko a pohrebisko otomanskej kultúry z doby bronzovej, teda v období rokov 1700 – 1400 pred naším letopočtom. Na vykopávkach vtedy pracoval jeden veterán, ktorý mal vo zvyku všetko, ale úplne všetko spochybňovať. Nebol skeptik, ale bavilo ho počúvať, ako mu študenti archeológie či histórie, intenzívne sa potiac pod augustovým slnkom vysvetľujú všetky zistené skutočnosti a nálezy. Až s detskou vytrvalosťou každú „študentskú“ prednášku ukončil otázkou: „Ale prečo?“ Vtedy som si uvedomil, že archeologické hypotézy a zistenia nevysvetľujú všetko a odpovede je nutné hľadať aj cez iné odbory a prístupy. Kompletnejší obraz sa zdal byť perspektívnejší, a tak sa mi otvoril pravek ako celistvý a unikátny svet, plný problémov, ale aj odpovedí. Zrazu som pochopil, že archeológia, prehistória a estetika si musia podať ruku.“

Ovplyvnilo vaše skúmanie praveku aj okolie Prešova?

„Pravek ako najdlhšie obdobie ľudských dejín skrýva neskutočné množstvo príbehov, ktoré nemôžu byť vypovedané, preto je nutnejšie hľadať tie, ktoré sa dajú vyrozprávať, tie, ktoré môžu zaujať súčasníka a predovšetkým tie, ktoré rozprávajú o živote a dotvárajú plasticitu dávneho sveta. Ulice, steny či dokonca dlažobné kocky Prešova dýchajú históriou, ale ja som bol vždy zvedavý na tie príbehy a osudy, ktoré nevidno na prvý pohľad, na tie skutočnosti, ku ktorým sa treba aj intelektuálne „prekopať“. Prešov mi ponúkol veľa možností. Napríklad pohrebisko na Solivare, opevnené sídlisko na Kalvárii, hroby, domy alebo keramika pod Kalváriou z pomerne nedávneho výskumu spojeného s výstavbou budúceho obchvatu, Šarišský hradný kopec, Bikoš, Stráž, ale aj Ostrovany v okrese Sabinov. Jednostranný pohľad odhaľovania historických a archeologických súvislostí nikdy neponúka úplné odpovede. Položil som si otázku, ako inak sa to dá? Interpretovať praveké artefakty aj z estetického hľadiska sa stalo nakoniec mojím dlhodobejším zámerom.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári