Izraelský historik a dokumentarista NATHAN BEYRAK (66) sa pätnásť kilometrov od Bardejova, v obci Kružlovská Huta, rozprával so svedkami deportácie Židov pred 60 rokmi. S dvoma slovenskými etnologičkami, Monikou Vrzgulovou a Evou Riečanskou, na východe Slovenska koncom novembra už po niekoľkýkrát dokumentovali životné príbehy ľudí počas druhej svetovej vojny a Slovenského štátu. Beyrak je riaditeľom projektu Zločiny páchané na civilnom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny: obete, svedkovia, kolaboranti a páchatelia. Organizuje ho americké Múzeum holokaustu vo Washingtone. Slovenskú časť projektu koordinuje Dokumentačné stredisko holokaustu a Ústav etnológie SAV.
Prečo ste prišli do Bardejova?
„Neprišiel som špeciálne do Bardejova, pretože tento projekt prebieha v celej Európe. Ak ideme do nejakej krajiny, nevyberáme si konkrétny región, pretože máme spolupracovníkov po celej krajine a s nimi sa snažíme nájsť nejakých svedkov, takže všade kde takýchto ľudí nájdeme, ideme za nimi a hovoríme s nimi.“
Našli ste nejakých ľudí aj tu?
„Áno, toto nie je naša prvá návšteva v Bardejove. Už predtým sme mali kontakty na ľudí, ktorých sme chceli vypočuť. Dnes poobede sme robili jeden rozhovor a zajtra máme ďalšie tri. Predtým sme boli v Humennom, Medzilaborciach, potom ideme do Popradu. Pre túto návštevu Slovenska máme vytypovaných dvanásť rozhovorov. Tu neďaleko Bardejova, v Kružlovskej Hute sme hovorili so svedkami dvoch epizód vtedajších udalostí.“
Čoho bol svedkom?
„V Kružlovskej Hute bola jedna židovská rodina a ten muž bol svedkom toho, ako prišli príslušníci Hlinkovej gardy, zatkli a odviedli ich na transport do koncentračného tábora. Druhý príbeh bol o tom, že ďalší muž cestoval vlakom z Prešova domov do jeho dediny. Vlak niekde počas cesty zastavil, pretože čakal na prejazd iného vlaku. Na stanici bol ešte jeden vlak, plný odvedených Židov z blízkeho okolia. Títo ľudia boli zamknutí vnútri dobytčích vagónov. Spomínal, že bol šokovaný a keď prišiel domov, povedal to svojim rodičom. Jeho mama plakala.“
O čom je váš výskum?
„O kultúre pamäti. Snažíme sa zachrániť a zaznamenať spomienky a pamäte ľudí o holokauste. Pretože ak väčšina z nich nebude zaznamenaná, bude navždy stratená“.
Kde ich budete uchovávať, keď ich získate?
„Toto je projekt Múzea holokaustu v USA. Svedectvá budú súčasťou knižnice v našom múzeu vo Washingtone a budú k dispozícii historikom, výskumníkom, vedcom a učiteľom. Niektoré z nich už sú prístupné na internete. Vo finále tam budú všetky, takže ich bude môcť vidieť každý. No v tejto fáze ešte mnoho z nich len čaká na preklad a spracovanie, pretože sú zaznamenané takmer vo všetkých európskych jazykoch.“
Koľkých krajín sa výskum týka?
„Je ľahšie povedať, koľko krajín nezahŕňa. Neboli sme v Portugalsku a Španielsku, pretože tieto krajiny neboli priamo okupované Nemeckom. A neboli sme ani v Belgicku a Švajčiarsku, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny neutrálne. A vo Švédsku. Okrem toho sme navštívili všetky európske krajiny.“
S koľkými ľuďmi ste sa doteraz rozprávali?
„Urobili sme presne 2 471 interview. Z toho je určite spracovaných a prepísaných viac ako 2-tisíc rozhovorov s rôznymi ľuďmi, účastníkmi aj svedkami holokaustu po celej Európe. Tento projekt začal pred osemnástimi rokmi, v roku 1997.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
