Jedno slovenské rádio si dalo za záväzok, že nepovie od 1. decembra slovo Vianoce. Vydržali týždeň. Ja by som tiež rada vydržala v týchto glosách, no ale dá sa? Keď všetko dýcha Vianocami – ešte aj vo firme.
Dokonca i tá atmosféra pred uzávierkou týchto novín je akási „vianočnejšia“.
Šéf ešte na mňa ani raz veľavravne nepozrel (a to je krátko pred 16.00 hod.). Skrátka vianočná pohoda. (Irónia jak oči, ešteže nikomu nevidno do hlavy. Našťastie.)
Ale také Vianoce vo firme fakt majú svoje čaro. V škole to boli počas drania školských lavíc vianočné besiedky. Mala som ich rada. Aspoň sme sa neučili.
Teraz ich vystriedali firemné posedenia. Tiež sa mi páčia. Síce nevylučujú pracovnú aktivitu, ale stoja za to.
Trošku iná príchuť, keď v prípade školy spoločný triedny kolektív vystrieda zmes ľudí, ktorí sa aspoň raz do roka stretnú. Naživo. Namiesto mailov.
Zrazu má to fiktívne meno spod článkov i svoju reálnu tvár a ešte reálnejší krásny úsmev. Vianočná báseň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
