Na významnom cestnom ťahu a pri známom priesmyku na Dukle sa okrem vojenských pamiatok z 2. svetovej vojny zachovali aj staršie a celkom ojedinelé stavby. V 70. rokoch bola preložená hlavná cesta vedúca k štátnej hranici medzi Vyšným Komárnikom a Duklianskym priesmykom (okres Svidník) a preto ostala zachovaná stará cesta vrátane stavebných konštrukcií. Predovšetkým kamenný priepust a most.
VYŠNÝ KOMÁRNIK. Cesta cez Dukliansky priesmyk bola využívaná už od praveku.
V tejto časti Karpatského oblúka ide o jednu z najnižšie situovaných polôh (502 m n. m.), preto bolo výhodné používať toto horské sedlo na tranzit aj v neskoršom období. V stredoveku to bola len lokálne využívaná cesta na Poľské kráľovstvo.
Význam sa zvýšil potom v novoveku, po doosídlení uhorskej strany Karpát v rámci tzv. valašskej kolonizácie (v 16. storočí vznikol napríklad Vyšný Komárnik).
Predpokladáme, že súčasná cesta (s výnimkou preloženého úseku tesne pred hranicou) vznikla v 18. storočí, keď sa nielen ustálilo osídlenie tejto časti územia, ale v duchu osvietenstva v druhej polovici 18. storočia sa do Uhorska dostali za vlády Márie Terézie a Jozefa II. najmodernejšie názory. Kvalitná cestná sieť bola základom dobrého hospodárstva štátu.
Dokladom toho je aj prvé vojenské mapovanie z rokov 1769-84, ktoré svedčí zároveň o priebehu tejto cesty na Dukliansky priesmyk.
S rozvojom obchodu boli potrebnejšie kvalitnejšie cesty o to viac, keď bola po roku 1772 Halič pripojená k Rakúskemu cisárstvu. Dukliansky priesmyk sa stal v podstate vnútroštátnym a tranzit cez neho sa ešte zvýšil.
Súčasťou tranzitu boli cestné stavby
Staré mosty boli v roku 1905 s rozvojom technológie v stavebníctva v Rakúsko-Uhorsku modernizované.
Staré, zrejme len nasucho ukladané kamenné mosty boli nahradené novými mohutnými murovanými mostami z presne opracovaných kamenných blokov a s betónovými časťami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
