Jaskyniar Rudolf Košč zažil už niekoľko expedícií. Prešiel Mexiko, kde robili objavy neďaleko mayských pyramíd, potápali sa a robili výskum. Ďalšia výprava bola do Afriky, presnejšie do Kene a tretiu absolvoval do Thajska. Len nedávno sa vrátil z Peru, Bolívie a Čile. V skupine bol s Michaelou Pancurákovou, s ktorou spolupracuje v jaskyni Zlá diera v Lipovciach. Tú pred rokmi sprístupnil verejnosti.
PREŠOV. Tentoraz to nebola výskumná výprava. Celé roky však túžil spoznať Andy a prírodu v Peru.
Sníval o tom, že raz vystúpi na tajomnú horu a na vlastné oči uvidí mesto Inkov Machu Picchu, o ktorom sa hovorí, že je čo najbližšie k slnku a čo najďalej od nepriateľov.
„Peru je impozantná krajina. Prekonala všetky moje predstavy. Pochopil som, že sa to dá pochopiť, až keď človek tie hory spozná zblízka. Bol som v úžase a nebolo to z toho riedkeho vzduchu vysoko v horách, ale zo scenérie. Potomkovia Inkov žijú v horách spokojne a keď som videl ich príbytky, zdalo sa mi, že sa zastavil čas. Asi tak žili Slovania pred mnohými rokmi, v chatrčiach s hlinenou dlážkou a úsporným zariadením. Varia si kukuričné pivo, pestujú plodiny pre vlastnú obživu, chovajú zvieratá a všetko, čo pre život potrebujú, si vedia vyrobiť. V Peru sa pestuje asi 550 druhov zemiakov. Videl som asi 50 druhov kukurice, ale možno ich je aj viac,“ rozhovoril sa krátko po návrate domov Rudolf Košč.
Správy o tom, že Inkovia v pralesoch aj na plošinách pestujú koku, predáva sa na trhoch a dokonca aj v hoteloch vám ponúknu čaj z týchto listov a iné produkty, nie sú legendy. Potvrdil to aj jaskyniar Košč.
„Nosia na pleciach také plátenné tašky a kým našinci by tam mali mobily, peňaženky či tablety, oni majú listy koky. Keď sa stretnú, tak si ich navzájom vymieňajú akoby na znak úcty a žuvajú ich. Pre nich majú akúsi sociálnu funkciu, ale v Andách sú aj liekom. Turistom čaj pomáha prekonať výškový rozdiel, ale ja som to neskúsil,“ povedal nám.
Kečuánka ukázala, ako farbia vlnu z lamy. Foto k článku: Michaela Pancuráková
Nazca ho ohromila menej ako peruánske Galapágy
Putovanie začali v hlavnom meste Peru, Lime a pokračovali na juh do Pisca.
„Fascinovali ma peruánske Galapágy. Sú to nádherné ostrovy, v ktorých je množstvo jaskýň, nádherná scenéria skalnatých útvarov, kde sme sa síce nedostali, ale mali sme možnosť pozorovať zblízka prísne chránené uškatce, ktoré tam v symbióze žijú s obrovským množstvom morských vtákov. Ich počet sme si uvedomili, keď na nás z neba začali padať ich pozdravy,“ popísal ďalší zo zážitkov Rudolf Košč.
Oveľa silnejší však zažili na tajomnej planine Nazca. Význam obrazcov dodnes nikto nerozlúštil, hoci spisovateľ Erich von Däniken ich označil za pristávacie dráhy pre mimozemšťanov a UFO.
Ani historici, ani archeológovia nenašli vierohodnejší dôkaz o tom, ako a prečo vznikli. V dĺžke asi 100 km sú viditeľné obrazce opíc, veľrýb, pavúkov, kolibríkov, kondorov a iných tvorov.
„Pozorovali sme ich z malého lietadla. Sú vytesané do lávových sutín asi do hĺbky pol metra, preto ich tak dobre vidieť. Každý môže mať svoj názor, ale ja si myslím, že keď Inkovia dokázali postaviť také monumentálne stavby z obrovských skál, ktoré s neuveriteľnou presnosťou zapadajú do seba, dokázali urobiť také obrazce len tak, pre zábavu alebo z rituálnych dôvodov. Pochopili, ako sa dajú využiť lávové polia. Sú úvahy aj o tom, že Inkovia v tej dobe vedeli vyrobiť aj vzducholode a dokázali na nich lietať. Dokázali vyrobiť jemné textílie, ale neexistuje žiadny dôkaz, že to tak naozaj aj bolo,“ myslí si o úkaze v Nazce jaskyniar Košč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
