Bohaté vianočné zvyky boli v oblasti Hornej Torysy.
HORNÁ TORYSA. Ženy vstávali na Štedrý deň už skoro zrána, aj okolo druhej, tretej hodiny, aby napiekli čerstvé pečivo.
Chlieb mal byť vykysnutý, aby gazdovstvo neupadlo, kúskami cesta sa potretli stromy, aby dobre rodili.
Do studne ľudia hádzali štipku soli, aby sa očistila. Nič nepožičiavali a čo aj požičali, malo sa do večera vrátiť.
Aj tu radi videli pri vinšovaní len mužov, pri ženách sa verilo, že prinášajú smolu.
Čistí zvnútra i zvonka
Ľudia si sadali k stolu v nových šatách, čistí zvnútra (po vianočnej spovedi) i navonok. Zvykom bolo uviazať pod stolom reťaz, ktorá symbolizovala súdržnosť rodiny.
Na stole bolo tiež zrno, strukoviny, peniaze, aby sa udržalo bohatsvo, tiež svietnik so sviečkou-hromničkou.
Krížik z klasov symbolizoval Ježišovo narodenie na slame a smrť na kríži, orechy plávali v nádobe vo vode ako znak Noemovho korábu. Pred jedlom sa rodina spoločne pomodlila.
Štedrá večera bola v obciach v regióne Hornej Torysy bohatá. Obsahovala tri, sedem alebo až dvanásť chodov. Na stole bola oblátka s medom (aby boli ľudia k sebe ako med), hriatô, podplamenníky s kapustnicou, bobáľky omastené maslom a makom, kaše, strukovinové polievky, pirohy plnené zemiakmi, tvarohom, lekvárom.
Omrvinky sa starostlivo zmietali zo stola a na jar sa pridávali do osiva. Verilo, že to pomôže hojnej úrode. Večer uzavrela polnočná sv. omša.
Bolo zvykom a všeobecne platilo, že na Štedrý deň jedli mäso „beznohé“, teda ryby, na 1. sviatok vianočný dvojnohé – husi, kačky, morky, na Štefana štvornohé – hovädzie, bravčové. Aj tu sa na Viliju chodilo vinšovať, chodili obecní pastieri, tzv. štedraci, za dežmou.
Spracované podľa folklorista.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
