Vianočný čas, ktorý začal 24. decembra, sa u katolíckych veriacich končí sviatkom Troch kráľov (6. januára). U pravoslávnych v tento deň sviatky začínajú, a to Predvečerom Roždestva Isusa Christa.
PREŠOV. Pravoslávni veriaci v týchto dňoch slávia vianočné sviatky. Riadia sa podľa juliánskeho kalendára, ten je oproti tomu gregoriánskemu posunutý o 13 dní.
Včerajší Predvečer Roždestva Isusa Christa sa niesol v duchu bohatých obradov – modlitieb Cárskych časov, liturgie sv. Vasiľa Veľkého s večerňou či Veľkého povečerije s litijou a uterňou.
Bohatá večera po 40 dňoch postenia
Pravoslávni veriaci si spoločne sadali k štedrovečernému stolu. Sviatkom predchádzal 40-dňový pôst.
„Pôst je duchovná príprava na sviatky, keď sa človek má po duchovnej aj telesnej stránke pripraviť tak, aby keď nastane okamih sviatku narodenia Isusa Christa, bol čo najsilnejší. V pravoslávnej duchovnosti preto zohráva veľmi veľkú úlohu, lebo bez neho by ani tento sviatok človek nevedel v takej intenzite prijímať,“ vysvetlil Milan Gerka, tajomník Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
Jedlá na stole sú pôstne, nemastné, nechýba med, cesnak, jablká, bobaľky s makom, polievka s hubami, kapustnica bez mäsa či mačanka a ryba.
Taktiež sa zvykne variť i polievka zo sliviek a pirohy.
[content type="avizo-clanok" id="8114215" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/57/5725647/5725647.jpeg?rev=2"][/content]
Ďakovať za materiálne, prosiť o duchovné bohatstvo
Siedmy január patrí samotnému narodeniu Ježiša, teda Roždestvu Isusa Christa. V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove sa v ranných hodinách koná archijerejská liturgia sv. Jána Zlatoústeho za prítomnosti Jeho blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska.
Ten zdôraznil význam sviatkov aj v Posolstve Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
„K sviatkom Christovho Narodenia treba poznamenať, že nie všetci ich prežívame ako čas Božej milosti. Veľakrát toto obdobie poznamenáva veľký zhon. Mysle mnohých sú zamerané na konzum. Duchovná radosť je mnohokrát zamieňaná leskom vianočných ozdôb a množstvom darčekov pod vianočným stromčekom. Usilujme sa preto, aby v našich srdciach a v našich rodinách bola vždy na prvom mieste predovšetkým duchovná radosť z novonarodeného Christa,“ zdôraznil arcibiskup a metropolita Rastislav a vyzýval k modlitbe za jednotu a stabilitu i vďake za všetko, čo máme.
„Ďakujme Bohu za materiálny blahobyt, ktorý nám posiela, a prosme Ho, aby nám spolu s ním daroval i duchovné bohatstvo. Aby sme v našom každodennom živote vždy hľadali, nachádzali a prejavovali to, čo prekračuje hranice tohto sveta a siaha do večnosti – pokoru, múdrosť, súcit, obetavosť, trpezlivosť, vytrvalosť a lásku.“
Sviatkujú desiatky obcí
Na piatok (8. 1.) pripadá sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a v sobotu je to sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana.
Na Slovensku je asi 200 pravoslávnych cirkevných obcí. Vianoce podľa juliánskeho kalendára slávi asi 150 z nich.
Slávnostná atmosféra sviatkov trvá až do Bohajavlenia – Zjavenia Pána, ktoré budú pravoslávni sláviť 19. januára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
