V Okružnej pri Prešove dodnes spomínajú na natáčanie filmu Kone na betóne s ich rodáčkou Milkou Zimkovou.

OKRUŽNÁ. Množstvo členov filmového štábu zaplavilo ulice dedinky Okružná v okrese v polovici 90. rokov minulého storočia.

Spisovateľka a herečka Milka Zimková spolu s režisérom Stanislavom Párnickým prišla do svojej rodnej dediny nakrúcať voľné pokračovanie osudov Johany Ovšenej.

"Hrávala som divadlo na škole, lebo tu bola taká tradícia. Mohla som mať tak 13 rokov a už vtedy sa medzi nami objavila Milka. To bola herečka a zabávačka, všetci sa museli smiať, keď niečo urobila. Vedeli sme, že toto je asi jej osud, lebo mala taký ťah," hovorí Magdaléna Bírošová z Okružnej.

V Prešove nechutilo, radšej chlieb s masťou

Rada spomína aj na obdobie, keď sa v ich dedine natáčal film Kone na betóne.

Profesionálna kuchárka rozpráva, ako hostila vyhladovaný filmový štáb. Obedy vraj mali najskôr v Prešove, ale akosi im nechutilo.

"Pýtali sa, či nie je niečo na zahryznutie, aspoň slovenský hamburger. Ja reku, čo to je? A oni, že chleba s masťou a s cibuľou. Ach jaj, toho jest, tak sme im narobili chlebov a oni by jedli len toto. Potom sa ma spýtali, či by som im nemohla variť," dodáva s úsmevom pani Magda.

Rada by vraj išla na nakrúcanie scén, pretože sa chodila pozerať celá dedina, ale mala toľko roboty s varením, že na to nebol čas. Sama by to ani nebola stihla, a tak jej musela pomáhať sestra.

"Raz sme varili strapačky s bryndzou alebo s kapustou, už si ani nepamätám. No a oni nie a nie sa vrátiť z natáčania. Keď dorazili, tak pani Kolníková sa nevedela tých strapačiek dojesť. Druhý zas hovorí, ja by som zjedol, ale so slaninou. No a aký problém? Zbehli sme domov, odkrojili kus, spražili a bola bašta," vraví Magdaléna.

S úsmevom dodala, ako jednému chlapovi ponúkala, či si nedá druhé jedlo, a on jej povedal, že nevládze, lebo zjedol sedem tanierov polievky.

Nikdy nezabudne na to, ako sa jej na recept vypytovala Katarína Kolníková, lebo jej sa vraj nikdy nedarilo urobiť halušky také biele, ako jedla tu v Okružnej.

Občas vraj filmári okoštovali aj z domácej pálenky, ale veľa vraj nie.

"Čo si spomínam, pánovi režisérovi Párnickému chutili naše paradajky. Tie, čo si kúpili v meste, nám dal. Vraj si máme urobiť lečo a tie naše zo záhrady chceli jesť. Nuž, domáce sú domáce," hovorí dôchodkyňa z Okružnej.

Dodnes hľadajú vo filme príbuzných

Natáčalo sa na ihrisku, v krčme a na viacerých miestach. Ľudia sa nechodili len pozerať, ale zahrali si aj v komparze.

Scénu s požiarom točili vyše štyri hodiny. Behali vraj po dedine v noci v pyžamách a županoch s vedrami v rukách. Raz hore, raz dole, lebo režisérovi sa to stále nepáčilo. Akí boli všetci prekvapení, že nakoniec vo filme to trvalo len tak krátko.

"Dnes, keď to ide v televízii, tak sa díva celá dedina, či sa tam ľudia nenájdu, alebo svojich príbuzných. Je to pekná pamiatka, lebo mnohí už aj pošli na druhý svet," uzavrela pani Magda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári