V posledných dňoch sa roztrhlo vrece s úmrtiami známych, zaujímavých a priekopníckych osobností. Záplava týchto smutných správ zatienila jedno meno.
Osobne som ho nepoznal. Vedel som však o ňom, tak ako každý, kto pričuchol k českej a slovenskej undergroundovej scéne.
Kedysi ho prezývali Luncheon, v zahraničí ho tiež poznajú pod menom Phil Hell. Tento človek žil svoj život bez kompromisov, s jasným názorom a dokázal neuveriteľné množstvo vecí. Napríklad so svojimi kapelami Mrtvá budouctnost a See You In Hell (hlavne s tou druhou) prešiel celý svet.
Dokázal, že vydať sa na japonské, severo- i juhoamerické, európske turné nie je problém a netreba k tomu médiá, ani rádiové hity. Veď ruku na srdce, kto z vás pozná meno SYIH?
S kapelou vydal niekoľko vinylových platní, vydával aj iných, a o jej koncertoch vo svete písal obsiahle tour-reporty. Kam inam, než do vlastného fanzinu Hluboká orba.
No, fanzinu. Ono to v skutočnosti boli knihy, riadne bichle, len zámerne nemali ISBN a ďalšie náležitosti. Filip ich robil síce profi, ale v duchu „urob si sám“. Mám ich doma, dva dni pred Filipovou smrťou mi známy napísal, že práve dokončil obálku najnovšieho čísla...
Žiadne oficiálne náležitosti neuviedol ani v knihe Kytary a řev mapujúcej československý punk do zmeny režimu.
Dokonca na nej nie je ani meno autora, no každý vie, že ním bol Filip. A hoci sa táto kniha v oficiálnych kníhkupectvách nikdy neobjavila, urobilo sa asi šesť dotlačí a predali sa tisíce kusov.
A to je len jedna stránka jeho príbehu. Ďalšou je jeho zamestnanie. Bol právnikom. Špičkovým. J
eho klientela ale bola odlišná. Pomáhal (áno, doslova pomáhal) tým najchudobnejším bojovať pri žalobách od úžerníckych pôžičkových spoločností a podobných záležitostiach.
Paradoxom doby je, že zomrel na zlyhanie pečene. Práve on, ktorý v deväťdesiatych rokoch, keď táto scéna fičala na všetkom možnom, vyznával straight-edge (žiadne drogy, alkohol, cigarety, mäso, mlieko...) a hoci si neskôr možno nejaký um doprial, striedmejšieho človeka by ste v týchto kruhoch (a nielen v nich) hľadali ťažko. Rakovina si nevyberá.
Na Filipovi som vždy oceňoval, že si ide svoje, nech sa deje, čo sa deje. Hoci som s mnohými jeho názormi nesúhlasil, rešpektoval som ho a imponovalo mi aj to, že nie je zaslepený fanatik, ale otvorená hlava.
Bol z Brna, no presah jeho aktivít siahal ďaleko za hranice nielen mesta či Moravy, ale celej strednej Európy.
Osobne sme sa nikdy nespoznali (koncert SYIH v Prešove som zmeškal), ale bude mi chýbať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
