RUSKÁ NOVÁ VES. História, príroda a kultúra sú jeho koníčkom. Dnes je už na dôchodku, živil sa technikou a za čas podnikal ako krčmár. Obecná kronika sa zachovala až od roku 1945. Má však predchodcu - školskú kroniku, ktorú viedol v rokoch 1921 1950 učiteľ Eugen Kozák.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1402, v ktorej sa zemania zo susednej obce Kokošovce sťažujú, že črieda oviec valachov nepochybne zo Soosovskej Novej Vsi spásla ich obilné porasty.
Ruská Nová Ves. FOTO: wikipedia.sk
Majetok patril Soosovcom
Podľa historikov pôvodný názov Nová Ves vyjadril skutočnosť, že išlo o mladšiu obec, ako boli susedné sídla.
Územný majetok novej obce patril od konca 13. storočia šľachtickému rodu Soosovcom, ktorí vlastnili veľké územie dnešného Solivaru a soľné pramene, čo sa premietlo aj do ich rodového mena soos -soľ.
V 15. storočí sa názov obce používal v pomaďarčenej podobe ako Wyfalu, čo znamenalo Nová Ves, a tiež jeho verzie Alsowyfalu a Felsowyfalu, ako dolná a horná časť sídla. Začiatkom 16. storočia sa používal už názov Soos Wyfalu vo význame Soosovská Nová Ves s odkazom na jej panovníka.
Kronikár obce Ruská Nová Ves, Jozef Papcún. FOTO:TASR/Milan Kapusta
Staršie kroniky nenašiel
Papcún sa snažil vypátrať staršie kroniky obce, ale nebol úspešný. Podľa jeho slov od 17. storočia sa majitelia obecných majetkov menili, lebo Soosovci neboli vždy lojálni k vtedajšiemu uhorskému kráľovi a neskôr cisárovi. Preto muselo zákonite dôjsť aj k zmene názvu obce.
"Prvýkrát ako Ruská Nová Ves sa obec spomína v roku 1773. Prečo ruská, dodnes nikto presne nezdôvodnil. Možno len predpokladať, že to bolo tým, že obec vznikla počas valašsko-ruténskej kolonizácie. Keď sa tu prisťahovali prví osadníci, celú obec tvorili kresťania východného (byzantského) obradu. Dodnes nás volajú Rusnáci. Je možné, že z toho "rusínskeho" vzniklo pomenovanie Ruská Nová Ves. Do roku 1918 sa ešte striedavo používal starý aj nový názov obce," uviedol kronikár.
Hlásia sa ku Gréckokatolíkom
Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky sa používa len názov Ruská Nová Ves.
Dodnes sa v obci hlási ku gréckokatolíckej cirkvi veľká časť obyvateľov. Na obrady im slúži Chrám Presvätej Bohorodičky postavený v roku 1790. Rímskokatolícky kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii postavili iba nedávno, posvätený bol v roku 2012.
Zloženie obyvateľstva ovplyvnila rozsiahla individuálna výstavba. Po roku 1990 sa obec rozrástla takmer o 200 obyvateľov, väčšinou sa prisťahovali z Prešova a okolia. Na víkendy tu prichádzajú v hojnom počte dovolenkári, je tu asi 60 chát.
Hrad majú nad dedinou aj v erbe
Nad dedinou sa vypína Zbojnícky hrad, ktorý sa dostal aj do erbu obce. V katastri v časti Činaloš zriadili vojenskú posádkovú strelnicu. Toto rozhodnutie sa stretlo s veľkým odporom domáceho obyvateľstva, ale strelnica tu existuje už 52 rokov. Počas strelieb platí zákaz vstupu do objektu.
Papcún pripomína, že hoci je to raj hubárov, treba byť na pozore, aby sa zábudlivec nemusel plaziť a kryť pred guľkami za stromami. Na vojenské pozemky je trvalý zákaz vstupu. Ľudia odtiaľ nechcú ani drevo, lebo guľky pri rezaní im ničia cirkulárky. Po ceste bežne premáva ťažká vojenská technika.
Ďalšou zvláštnosťou je, že v obci hniezdi asi 30 párov vzácneho vtáčika včelárika zlatého, ktorý vyniká pestrým sfarbením. Ale podľa Papcúna obec je jedinečná hlavne tým, že tu stále žije ešte dosť srdečných ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
