Jara každá chcela, ale on to nezneužíval.
Vedel si na svojich 18 rokov užiť života, no nepreháňal to. Ako v tom čase s obľubou hovorieval, rád dopraje aj iným.
Raz sa mu Vlado posťažoval, že sa mu Iveta z vedľajšieho bloku veľmi páči, chcel by ju dostať, ale ona, nie že by ho výslovne nechcela, ale ohŕňa nad ním nos. Je z toho zúfalý, lebo on ju veľmi chce.
„To nie je nič vážne, treba len na tom trošku popracovať,” povedal Jaro a v tom mu hlave svitol perfiš plán, ako by mohol pomôcť nešťastnému kamarátovi, ktorý pre svoj výzor nebol v balení žien až taký úspešný. „Vo štvrtok mi idú rodičia na nejaký seminár do Bratislavy, vrátia sa v piatok večer alebo až v sobotu nadránom. Čiže, urobíme to vo štvrtok.”
„Nerozumiem celkom, ” priznal Vlado.
„Jednoduchá vec! Ja pozvem Ivetu k sebe domov, trošičku ti ju tak nažhavím a ty potom akože náhodou, veď o ničom nevieš, zazvoníš a prídeš ku mne domov.”
„A?“ nechápal Vlado.
Bude to Pink Floyd
„Môj ty bože, tebe fakt nezapína!” konštatoval fešák Jaro a potom nešťastnému kamarátovi po lopate rozpovedal svoj plán: „Chvíľočku sa budeme v trojici spolu zabávať, rozprávať, potichu, ale ozaj len potichu bude znieť taká fasa hudba, napríklad Pink Floyd, také jemné veci, povedzme Another Brick In The Wall alebo Comfortably Numb a ja potom nebadane vypadnem.
Akože ma dole pri vchode čaká kamarát, len dačo s ním vybavím a v momente som späť… Neboj sa, nebudem sa ponáhľať, možno skočíme na pivo a ty si zatiaľ s Ivetou uži, koľko len chceš!”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári