Českí experti hodnotili inteligenciu slovenských miest.
BARDEJOV. Na miestnej aj celoeurópskej úrovni sa čím ďalej tým viac objavuje téma inteligentných miest (smart cities).
Takéto mesto by malo obyvateľom umožniť nielen ľahko, slobodne a bezplatne pristupovať k údajom a informáciám, ale aj umožniť ich analýzu a využitie. Občania by napríklad mali mať možnosť pomocou získaných informácií vytvárať vlastné vizualizácie, projekty či mapy.
Samosprávy nedisponujú iba tabuľkovými dátami, ako sú rozpočty, zmluvy, objednávky alebo faktúry.
V mestách vzniká aj množstvo informácií o priestore. Či už z katastra nehnuteľností, o verejnej zeleni alebo napríklad aj o evidencii psov.
Dôležitý formát aj metadáta
Obidva typy dát – tabuľkové aj priestorové – môžu mestá a obce poskytovať ľuďom v rôznom formáte.
Vedenie mesta či obce, ktoré chce vytvoriť inteligentné sídlo pre svojich obyvateľov, by sa malo snažiť o skutočnú otvorenosť informácií, teda poskytovať ich v čitateľných a použiteľných formátoch.
Základné tabuľkové a priestorové informácie by zároveň mali byť doplnené tzv. metadátami. Teda informáciami o ich vzniku, autorovi, aktuálnosti, licenčných a zmluvných podmienkach atď.
Mnohé súbory informácií bez kľúčových metadát prakticky strácajú svoj význam. Len ťažko sa z nich potom dá odvodiť, informácie akého typu vlastne obsahujú.
Český renomovaný magazín Smart Cities koncom minulého roka vyhodnotil inteligenciu 28 najväčších slovenských miest z hľadiska otvorenosti a použiteľnosti poskytovaných údajov a informácií.
Hodnotili sa fyzická dostupnosť informácií, kvalita ich poskytovania, ich popis a možnosť ďalšieho využitia.
Informačne vyhráva Prešov
Zatiaľ čo tabuľkové dáta v rôznom množstve publikujú väčšinou prostredníctvom webu všetky hodnotené mestá, priestorové údaje na svojich mapových portáloch poskytovalo iba dvanásť z nich.
Zobrazovalo na nich hlavne sieť ulíc, kataster nehnuteľností, prípadne územný plán. Žiadne z miest ale neponúklo na stiahnutie zdrojové dáta.
Z takmer troch desiatok slovenských miest je na prvom mieste Prešov, ktorý ako jediné mesto zverejňuje informácie aj prostredníctvom inteligentnej aplikácie OpenData katalog a umožňuje aj ich ďalšie „strojové“ spracovanie.
Nasledujú Nitra, Michalovce, Levice, Košice, Banská Bystrica je na šiestom mieste. Prvú desiatku uzatvára tesne za deviatou Žilinou Ružomberok. Na pätnástom mieste je Humenné, osemnástom Trnava a dvadsiata priečka patrí Rimavskej Sobote.
Až 24. miesto obsadila Bratislava, za ktorou sú už iba Komárno, Prievidza a Topoľčany.
Najhoršie je na tom s inteligenciou a otvorenosťou poskytovaných informácií Bardejov, ktorý rebríček na poslednom mieste uzatvára.
Bardejov sa bude inšpirovať
Bardejovská radnica prieskum ako taký komentovať nemieni.
Podľa vedúceho kancelárie primátora Jozefa Guligu preto, že sa odvoláva na kritériá konceptu vypracovaného pre českú republiku.
„Na druhej strane ale berieme tento prieskum ako inšpiráciu k tomu, aby sme zlepšili podmienky pre poskytovanie informácií webovou stránkou mesta Bardejov pre najbližšie obdobie. Internetové elektronické služby postupne orientujeme tak, aby neustále viac pokrývali potreby občanov a iných užívateľov,“ povedal bardejovský kancelár.
„Zvýšenie úrovne používateľskej prívetivosti je základný a trvalý cieľ, ktorý sa priebežne snažíme napĺňať. Prístup k informáciám, ktoré je samospráva povinná zverejňovať v štruktúre a obsahu, je primeraná.“
Zdôraznil, že pojem, resp. trend budovania inteligentných miest – Smart Cities – nie je len služba poskytovania elektronických informácií. Globálny cieľ je to, aby život v mestách smeroval ku zlepšovaniu kvality života ako takého.
„Všeobecnou snahou je udržať prosperitu mesta a jeho kvalitné životné prostredie za pomoci moderných technológií, ich širšej implementácie pri riešení rôznorodých potrieb života mesta, lepšieho pochopenia systémov a ich vzájomných prepojení,“ dodal Guliga.
Neprehľadné weby aj nevhodné formáty
Najväčší problém sú podľa odborníkov neprehľadné webové stránky, na ktorých sa bežný užívateľ ľahko stratí.
Tabuľkové dáta publikujú navyše vo formátoch nevhodných pre ďalšie strojové spracovanie a bez možnosti ich stiahnutia.
Základné dáta často nie sú doplnené metadátami, stiahnutie zdrojových údajov neponúka žiadne z hodnotených miest.
„Slovenské a české mestá by sa mali poučiť z vývoja vyspelých európskych miest a zaviesť účinné a častokrát lacné nástroje a moderné technológie pre aktívny život a využitie pre svojich občanov. Konečným cieľom je zdieľať domáce riešenia medzi českými a slovenskými mestami, predovšetkým z pozície verejnej správy,“ povedal vydavateľ Smart Cities Ondřej Doležal o koncepte inteligentných miest.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 4/2016, v predaji od 2. 2. do 8. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
