K folklóru privoňal až na vysokej škole. Už sa ho však nepustil, upísal mu celý život. Srdcovkou sa mu stal prešovský PUĽS – Poddukelský umelecký ľudový súbor. Po viacerých pozíciách mu posledný rok šéfuje ako riaditeľ. JURAJ ŠVANTNER (55).
PUĽS oslavuje v tomto roku 60 rokov svojho pôsobenia. Posledný rok bol už pod vašou riaditeľskou „taktovkou“. Ako zatiaľ hodnotíte tento čas?
Od začiatku môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa som sa snažil prinavrátiť celú filozofiu fungovania PUĽS-u. A to ako príspevkovej organizácie, k napĺňaniu podstaty svojho poslania a predmetu činnosti, a teda, že Poddukelský umelecký ľudový súbor je profesionálnou umeleckou ustanovizňou v oblasti folklórnej činnosti. Taktiež i to, že jeho základným poslaním je utváranie podmienok na vznik a verejné šírenie folklórnych programov, s osobitým zameraním na rozvoj kultúrneho života Rusínov a Ukrajincov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Čo bolo pre vás po nástupe na riaditeľskú stoličku „najťažším orieškom“?
Takým prvoradým krokom k napĺňaniu tohto cieľa bolo riešenie personálnej otázky, a síce obsadenie či už vedúcich pracovníkov alebo tvorivých umelcov odborníkmi s kladnými charakterovými a morálnymi vlastnosťami, ktorým dôverujem. Ďalšou dôležitou otázkou bolo riešenie zamerania dramaturgie.
Čo si pod tým predstaviť?
Za pochodu sme začali s postupnou výmenou niektorých programových čísiel, aby sme sa zamerali na adresnosť diváka a jeho schopnosť pochopiť a zžiť sa s témou a stupňom štylizácie podania danej umeleckej produkcie. Mnohokrát sa stáva, že hľadisko na predstaveniach PUĽS-u zapĺňajú diváci rôznych vekových kategórií a požiadaviek. Skrátka, ísť bližšie k divákovi.
Súhlasili vaši „zverenci“ s touto vašou víziou?
Nemalým orieškom bolo presvedčiť umelcov, že nie je ani tak dôležité alebo podstatné, či im sa páči alebo sa stotožňujú, respektíve nestotožňujú s umením, ktoré svojou tvorivou interpretáciou produkujú. Omnoho dôležitejšie však je, či toto umenie vnímajú diváci pozitívne alebo negatívne, či predstavenie hodnotia kladne alebo záporne.
Stihli ste toho teda viac než dosť. Čo vás teší najviac?
V každom prípade môžem povedať, že to bol hektický rok a hlavne jeho „horúca jeseň“, pretože počas 60-ročnej histórie svoje stopy v PUĽS-e zanechalo viacero generácií. Každá bola jedinečná a neopakovateľná. Žila v inej dobe, podliehala inej móde. Každá mala vlastný tvorivý rukopis a dosiahla svoje vlastné úspechy. Ale ani jednej generácii sa nepodaril taký „husársky kúsok“, aby v priebehu 29 dní odpremiéroval dva veľké projekty – najskôr participáciou v muzikále Jana z Arku a potom vyše trojhodinovým vlastným galakoncertom k 60. výročiu založenia kolektívu.
Práve spomínaná spolupráca s Divadlom Jonáša Záborského je zaujímavosťou. Pracovali ste spolu už aj minulosti, potom sa to prerušilo. Kde sa teraz „prelomili ľady“?
Všetko je to o komunikácii, tolerancii, o vzájomnom prispôsobovaní sa, o napĺňaní vzájomných dohôd. Na stretnutí s riaditeľom DJZ pánom Hanzom a umeleckým šéfom pánom Náhlíkom sme sa spoločne dohodli, že obnovíme niekdajšiu dobrú spoluprácu z rokov 2007 – 2009 z čias Františka z Assisi. Členovia baletu a zboru PUĽS-u sa teda znova zapoja do účinkovania v pôvodnom slovenskom muzikále Jana z Arku. Tým sa naplnilo ďalšie z mojich predsavzatí, ktoré som si vytýčil už pred nástupom do funkcie. A mňa len teší, že participovanie PUĽS-u na tomto projekte – ako sa vyjadril riaditeľ Hanzo – prináša týmto muzikálovým predstaveniam ďalší nový kvalitatívny rozmer. Profesionalitu našich umelcov je cítiť, vidieť aj počuť, výkony tanečníkov, ako aj spevákov sú vynikajúce, a že teda dané predstavenie má všetko, čo má mať.
V minulosti ste boli tiež manažérom súboru, rovnako členom orchestra i umeleckým vedúcim.Ktorá z funkcií vám bola, či je najmilšia?
Áno, je pravdou, že v minulosti som pôsobil v PUĽS-e na rôznych postoch, ale asi najvyčerpávajúcejším obdobím pre mňa boli roky 1999 – 2003, kedy som vykonával súčasne funkciu umeleckého šéfa súboru, manažéra a člena orchestra, čo vôbec nebolo a ani nie je štandardné pre profesionálne umelecké telesá. A ktorá pozícia bola môjmu srdcu najmilšia? Tak rozhodne to boli moje začiatky v PUĽS-e, a síce moje pôsobenie vo funkcii člena orchestra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
